Namo tassa bhagavato arahato sammāsambuddhassa

Caturārakkhadīpanī

Kāyapaccavekkhaṇā

1. Dussīlakathā,

2. Sīlānisaṃsakathā,

3. Anūsāsanakathā,

4. Āvāsikācārakathā,

5. Paccayanissaggakathā,

6. Pātimokkhakathā,

7. Dāyakovādakathā,

Paṇāmapaṭiñā

1.

Cakkavāḷa nahutā ga, devāli gaṇa cumbito;

Buddha pādambujo ṭhātu, sīse dayā tigandhajo.

2.

Nanta cakkavāḷa bbhugga, guṇa sanniccitaṃ jinaṃ;

Vande tappūjitaṃ dhammaṃ, tajjaṃ saṅghañca nimmalaṃ.

3.

Vakkhāmi caturārakkhaṃ, sambuddha vacana nvayaṃ;

Appamādāvahaṃ etaṃ, sottabbaṃ bhavabhīruhi.

4.

Buddhānussati maraṇā, bhubhā mettāca bhāvanā;

Appamādāya ārakkhā, catasso mānitā sataṃ.

1. Buddhānūssati bhāvanā,

2. Maraṇassati bhāvanā,

3. Asubha bhāvanā,

4. Mettā bhāvanā,

5.

Buddhovādaṃ saritvāva, maccubbiggā sukhesino;

Sītā sītataraṃ yanti, subhamettambusi-ṭṭhitā.

6.

Maraṇaggi vāraṇambu, sambuddhavacanaṃ yidaṃ;

Bahū tadaggi santattā, sītāvāsuṃ tadambunā.

7.

Saddhaṃ buddhena tejetvā, mānaṃ maraṇacintayā;

Asubhāya hane rāgaṃ, dosaṃ mettāya paññavā.

1. Buddhānussati niddesa

1.

Arahaṃ sammāsambuddho, vijjakkhi caraṇappado;

Sugato sugado satthā, sabbaññū bhagavādamo.

2.

Ārakattārihantattā , pāpākārakatoraho;

Hata cakkārato pūjā, rahattā cārahaṃ name.

3.

Samutte jiya gihīnaṃ, anupubbikatho jino;

Adāsi paramaṃ tuṭṭhiṃ, saccāni dassayaṃ divā.

4.

Bhikkhūnaṃ paṭhame yāme, pāyesi amatāgadaṃ;

Jātikhettāga devānaṃ, kaṅkhacchedo sa majjhime;

5.

Ādo phalasukhaṃ vedi, majjhe seyya makā jino;

Veneyyo lokanaṃ ante, pacchimepi tidhā kate.

6.

Khedaṃ agaṇayaṃ nātho, pañca buddhakataṃ vahaṃ;

Satthasiddho paratthaṃva, byāvaṭo sumahādayo.

7.

Caṅkamitvā nisīditvā, rattiṃdivañca jhāyituṃ;

Supituṃ majjhayāmeva, buddho bhikkhūna movadi.

8.

Nāla mālasituṃ tassa, mahāvīrassa sāsane;

Pamādāya munindassa, kataññū sādhu sammato.

9.

Anaññātassa ñātāya, apattassaca pattiyā;

Ārabhetuṃva no yutto, appamatto rahogato.

10.

Ārabbhatha nikkamatha, yuñjatha buddhasāsane;

Dhunātha maccuno senaṃ, naḷāgāraṃva kuñjaro.

11.

Yo imasmiṃ dhammavinaye, appamatto vihissati;

Pahāya jāti saṃsāraṃ, dukkhassantaṃ karissati;

12.

Iti uyyojanaṃ mhākaṃ, muttassa muttiyā saraṃ;

Nayuttova pamādāya, mahādayassa satthuno.

13.

Suttena dubbitakkena, akicca karaṇenavā;

Mogha kālakkhayo mando, dukkhassantaṃ kathaṃkare.

14.

Ākāsaṃ cakkavāḷañca, sattā buddhaguṇā pica;

Anantānāma cattāro, paricchedo navijjati.

15.

Yathāpi nabha mākāsaṃ, aṅgularajjuyaṭṭhibhi;

Minetuṃ neva sakkoti, evaṃ kenaci tagguṇaṃ.

2. Maraṇassatiniddesa

1.

Maraṇassati micchanto, tāva buddhavaco suṇa;

Avikkhittena cittena, sambuddha vacanaṃ hidaṃ.

2.

Animitta manaññātaṃ, maccānaṃ idha jīvitaṃ;

Kasirañca parittañca, tañca dukkhena saṃyutaṃ.

3.

Na hi so pakkamo atthi, yena jātā namiyyare;

Jarampi patvā maraṇaṃ, evaṃdhammā hi pāṇino.

4.

Phalāna miva pakkānaṃ, pāto patanato bhayaṃ;

Evaṃ jātāna maccānaṃ, niccaṃ maraṇa to bhayaṃ.

5.

Yathāpi kumbhakārassa, katā mattikabhājanā;

Sabbe bhedapariyantā, evaṃ maccāna jīvitaṃ.



我来为您完整翻译这段巴利文:
礼敬世尊、阿罗汉、正等正觉者
四护卫开示
身体观察
1. 恶戒品
2. 持戒功德品
3. 教诫品
4. 住处行为品
5. 资具舍离品
6. 波罗提木叉品
7. 施主教诫品
敬礼偈
1
遍满无数世界，为天众所顶礼；
愿佛足莲花住，慈悲三香头顶。
2
无边世界普照，功德圆满胜者；
我礼所尊正法，及清净僧伽众。
3
今说四种护卫，随顺佛陀教言；
此为不放逸因，怖轮回者当闻。
4
佛随念与死念，不净与慈心修；
此四种护所持，智者常所尊重。
佛随念
死随念
不净观
慈心观
5
忆持佛陀教诲，怖死乐求安乐；
依止净慈二水，得清凉又清凉。
6
死亡之火能灭，此即佛陀言教；
多人为火所烧，得此法水清凉。
7
以佛激发信心，以死思维降慢；
以不净除贪欲，以慈心除嗔恚。
佛随念解说
1
阿罗汉正等觉，明行足善逝者；
善说导师世间解，无上士调御者。
2
远离烦恼故名，应供破恶业故；
破轮回受供养，应受供故礼敬。
3
次第开示教化，使在家众欢喜；
示现四圣谛法，令得最上喜悦。
4
初夜为诸比丘，开示甘露法药；
中夜为生处天，断除疑惑之网。
5
初得果报之乐，中夜安卧胜者；
为摄化众生故，后夜分三时分。
6
世尊不计疲劳，行持五佛常法；
善巧度众圆满，大悲心恒相续。
7
经行与安坐中，日夜常入禅定；
中夜时分小寐，佛为比丘开示。
8
在大雄师教法，不应放逸懈怠；
牟尼恩师知恩，善士所共称赞。
9
为知未知之法，为证未证之果；
应当精进努力，远离放逸独处。
10
精进勤勉修行，依教奉行佛法；
摧毁死魔军队，如象摧破草屋。
11
若人于此法律，不放逸而安住；
断除轮回生死，必当到达苦边。
12
如是劝勉我等，解脱者为解脱；
不应放逸懈怠，大悲导师教诲。
13
昏沉恶寻思惟，或作无益之事；
愚者虚度时光，何能到达苦边。
14
虚空与世界圈，众生与佛功德；
此四称为无边，不能测知边际。
15
犹如虚空广大，以尺指绳难量；
如是佛之功德，无人能知边际。
死随念解说
1
欲修习死随念，且听佛陀教诲；
专注无散乱心，谛听如来圣教。
2
此世间众生命，无相亦难知晓；
艰难又短促性，与诸苦相应故。
3
不存在任何法，能令生者不死；
乃至老年而死，众生皆是如此。
4
如同成熟果实，朝夕恐有坠落；
如是已生众生，常有死亡怖畏。
5
犹如陶师所造，泥制诸多器皿；
终必趋向毁坏，众生命亦如是。

6.

Daharāca mahantāca, yebālā yeca paṇḍitā;

Sabbe maccuvasaṃ yanti, sabbe maccuparāyanā.

7.

Tesaṃ maccuparetānaṃ, gacchataṃ paralokato;

Napitā tāyate puttaṃ, ñātivāpana ñātake;

8.

Pekkhataññeva ñātīnaṃ, passa lālappataṃ puthu;

Ekamekova maccānaṃ, go vajjhoviya niyyati.

9.

Eva mabbhāhato loko, maccunāca jarāyaca;

Tasmā dhīrā nasocanti, viditvā loka pariyāyaṃ.

10.

Aññepi passa gamane, yathā kammupage nare;

Maccuno vasamāgamma, phandantevidha pāṇino.

11.

Yena yenahi maññanti,

Tatotassa hi aññathā;

Etādiso vinābhāvo,

Passa lokassa pariyāyanti.

[Sulla sutte vuttaṃ.]

12.

Yathāpi selā vipulā,

Nabhaṃ āhacca paccatā;

Samantā anupari yeyyuṃ,

Nippothentā catuddisā.

13.

Evaṃ jarāca maccuca,

Adhivattanti pāṇine;

Khattiyebrāhmaṇe vesse,

Sudde caṇḍāla pakkuse;

Nakiñci parivajjeti,

Sabbamevā bhimaddati.

14.

Na tattha hatthi naṃ bhummi, na rathānaṃ napattiyā;

Na cāpi mantayuddhena, sakkā jetuṃ dhanenavā.

15.

Tasmāhi paṇḍito poso,

Sampassaṃ attha mattano;

Buddhe dhamme ca saṅgheca,

Dhīro saddaṃ nivesaye.

16.

Yo dhammacārī kāyena, vācāya uda cetasā;

Idhevanaṃ pasaṃsanti, paccasagge pamodatīti.

[Pabbatū mama sutte vuttaṃ.]

17.

Yathā vārivaho pūro, vahe rukkhe pakūlaje;

Evaṃ jarāmaraṇena, vuyhante sabba pāṇino.

18.

Daharāpi hi miyyanti,

Narāca athanāriyo;

Tattha ko visāseposo,

Daharo mhītijīvite.

19.

Sāya meke nidissanti, pāto diṭṭhā bahujjanā;

Pāto eke nadissanti, sāyaṃ diṭṭhā bahujjanā.

20.

Ajjeva kiccaṃ ātappaṃ, ko jaññā maraṇaṃ suve;

Nahi no saṅkaraṃ tena, mahāsenana maccunāti.

[Jātakesuvuttaṃ.]

21.

Natthetthañño nusāsanto, sayaṃvattāna movada;

Jineritā nusārena, bhikkhu saṃsāra bhīruko.

22.

Ahivāpi maṃ ḍaṃseyya, aññepi visadhārino;

Apiyāpica ghāteyyuṃ, uppajjeyyuṃ rujāpime.

23.

Maccusenā vudhāsaṅkhyā, bāhirajjhattu paddavā;

Tehāyu pīḷitaṃchejjaṃ, marissa majjavā suve.

24.

Aḷakkā hi gavādīhi, corādīhi arīhipi;

Abhiṇha sannipātehi, rujā chanavutīhipi.

25.

Bahūna mupakārehi, annodakādikehipi;

Marissaṃ pīḷito niccaṃ, nirujjheyyāyu ajjavā.

26.

Bahvāvudhe visajjeti, nilleṇaṃ maccuniddayo;

Vasantaṃ bhavasaṅgāme, namutto koci āvudhā;

27.

Mahabbalā mahāpaññā, mahiddhikā mahaddhanā;

Namuttā sammāsambuddho, sabbalokādhipo api;

28.

Mayā samā navā vuddhā, tadāvudhehi te matā;

Tathā hampi marissāmi, leṇaṃ puññaṃva me kataṃ.

29.

Pathabyāpādayo dhātthū,

Āhārā bhojanādayo;

Sītuṇha mutunāmetaṃ,

Dosā pittasemhānilā.

30.

Dhātvāhāru tudosānaṃ, samatte vāyu tiṭṭhati;

Visame taṅkhaṇaññeva, chejja mappaṃ parādhinaṃ.

31.

Dhātvā hārutu dosānaṃ, visamā svepyakallako;

Ussāhe kallakāleva, kiṃkareyyaakallako;

32.

Uppajjeyyuṃ rujā svepi, asāto dukkhamā kharā;

Puretaraṃva ārabbhe, māpacchā anutāpanaṃ.

33.

Sattānaṃ nīcakammānaṃ, saraṇopi bhayaṅkaro;

Nīcānīcaṃ najānāmi, maraṇāsannatampica.

34.

Kamma pīḷita sattānaṃ, taṅkhaṇampi bhayubbhavo;

Mareyya majjavā svevā, nayuttova pamajjituṃ.

35.

Puññakkhīṇā pajā khippaṃ, ahetunāpi nassaye;

Suddhacitto marissāmi, na kiliṭṭhena cetasā.



我来为您翻译这段巴利文：
6
无论少或长者，不论智者愚人；
皆为死所制伏，一切趋向死亡。
7
当彼等被死摄，趣向他世界时；
父不能护其子，亲属不护亲眷。
8
众亲眷目睹时，看他们悲叹时；
众生一个个去，如牛被牵屠场。
9
如是世间为此，死亡与衰老害；
智者知世道理，是故不生忧愁。
10
且看其他众生，随业力而流转；
来到死王势力，此众生皆战栗。
11
无论如何思维，
实际全然相异；
如是别离本性，
观看世间道理。
[如经中所说]
12
譬如广大山峰，
高耸直达天际；
从四方碾压来，
遍满一切方位。
13
如是老与死亡，
压迫诸众生等；
刹帝利婆罗门，
吠舍首陀罗等；
不放过任何人，
一切皆被摧毁。
14
象军于此无用，战车步兵亦然；
咒术战斗财富，皆不能胜彼敌。
15
是故具慧丈夫，
观察自身利益；
于佛法与僧伽，
智者应生净信。
16
以身语及意，如法而行持；
现世得称赞，来世得欢喜。
[如山经中所说]
17
如洪水泛滥时，冲没岸边树木；
如是老与死亡，冲没诸众生等。
18
少年亦会死去，
男女皆不例外；
谁能于生命中，
确信我尚年少。
19
傍晚见众人在，清晨已不见彼；
清晨见众人在，傍晚已不见彼。
20
今日当勤精进，谁知明日死期；
与彼大军死王，实无谈判余地。
[如本生经中所说]
21
此中别无教师，自己教导自己；
随顺胜者教诲，比丘怖轮回者。
22
或为毒蛇所咬，或为毒物所伤；
或为敌人所杀，或诸病痛生起。
23
死魔军无数种，内外诸灾患等；
寿命为此逼迫，今明必当死去。
24
或为狗等所伤，或为盗贼敌人；
或为频繁聚集，九十六种病痛。
25
虽有诸多资具，饮食等资养物；
常被逼迫而死，今日命根断绝。
26
无情死魔放出，众多无量武器；
住于生死战场，无人能免此难。
27
大力具大智慧，具大神通财富；
正等觉世间主，亦不能免此难。
28
与我同等长幼，为彼武器所杀；
我亦必当死去，唯福德为护refuge。
29
地等诸大种性，
饮食等诸滋养；
寒热等气候性，
胆痰风等病患。
30
大种食物诸病，平衡则命存续；
不平衡即刹那，断绝此依他命。
31
大种食物诸病，不平即成病患；
健康时当精进，病时何能作为。
32
明日或生病痛，不适逼迫苦恼；
应当及早精进，莫后生诸忧悔。
33
造作恶业众生，忆念亦生怖畏；
我不知善恶业，死期亦复如是。
34
为业所逼众生，刹那亦生怖畏；
今明必当死去，不应放逸懈怠。
35
福尽众生速灭，即便无因亦尽；
我当以净心死，不以染污心亡。

36.

Upacchedāpi me santi, bhavābhavacitā bahū;

Chejjaṃ tehāyu ajjāpi, sādhvāsumārabhe mataṃ;

37.

Kammā parādha sattānaṃ, vināse paccupaṭṭhite;

Anayo nayarūpena, buddhimākamya tiṭṭhati.

38.

Maraṇāsanna taññeva, cinteyya paññavā sato;

Evaṃ cintayanto santo, napāpaṃ kattu mussahe.

39.

Maraṇāsanna taññeva, cinteyya buddhasāvako;

Evaṃ cintayanto santo, kadācipi anuṇṇato.

40.

Addhāga maraṇaṃ pañño, puretaraṃva cintaye;

Kare kātabba kammañca, evaṃ so nānusocati.

41.

Maraṇāsanna saññī so, appamatto vicakkhaṇo;

Pattepi maraṇe kāle, na sammuḷho nasokavā.

42.

Maraṇā sannasaññī so, sodheti attano malaṃ;

Nimmalena cuto bhikkhu, natvevā pāya gāmiko.

43.

Sati āsanna maraṇe,

Dūrasaññī pamāda vā;

Yo karoti akātabbaṃ,

Tadā so atisocati.

44.

Sati āsannamaraṇe, dūrasaññī pamādavā;

Ākiṇṇo pāpadhammehi, pajjhāyi dummano tadā.

45.

Sati āsanna maraṇe, duṭṭho dosoti thaddhavā;

Abhinandati sādeti, tadāso atidukkhito.

46.

Sati āsannamaraṇe, tuvaṭaṃ na cikicchati;

Sañciccāpatti māpanno, tadā so paridevati.

47.

Sati āsanna maraṇe, gihīhi navakehica;

Saṃsaṭṭho na nulomehi, svativassu mukho tadā.

48.

Sati āsanna maraṇe, kuhako kuladūsako;

Micchājīva samāpanno, dunnimittova so cuto.

49.

Sasokī sahanandīca, dukkhe dukkho sukhe sukho;

Gihikammesu ussukko, passaṃ gijjhakūṭaṃ cuto.

50.

Marissanti anāvajja, kilesātura pīḷito;

Kimikhajjavaṇo sāva, bhanto kiṃ sugatiṃ vaje.

51.

Marissanti anāvajja, dhuradvayaṃ na pūrati;

Ganthaṃ vipassanaṃ tandī, kāruññoyeva so cuto.

52.

Marissanti anāvajja, kilesānaṃ vasānugo;

Sambuddhā-ṇaṃ vītikkanto, kāruñño natthi tassamo.

53.

Marissanti anāvajjaṃ, dhanamesī adhammato;

Puññe cintāpi nuppajji, nirayaṃ so manaṃ gato.

54.

Mareyyanti anāvajjaṃ, dhanaṃ cini adhammato;

Citaṃ citaṃ ihevetaṃ, tasmiṃgiddho sa pettiko.

55.

Atthā gehe nivattante, susāne mittabandhavā;

Sukataṃ dukkataṃ kammaṃ, gacchanta manugacchati.

56.

Mareyyanti anāvajjaṃ, ihatthaṃ vā nuyuñjati;

Samparāya manapekkho, sujuṃ vā pāyagāmiko.

57.

Mareyyanti samāvajja, dhammato dhana mesati;

Puññakārī suladdhena, maraṇepi sa modati.

58.

Pañcasīla sadārakkho, yathābalañca dāyako;

Kāle uposathāvāso, so niccaṃ sugatiṃ vajje.

59.

Dhovāpattimalaṃ khippaṃ, maccu addhā gamissati;

Micchāvitakka mucchijja, kara kātabbabhāvanaṃ.

60.

Atikkantā bahū ratyo, khepetvā mama jīvitaṃ;

Mandāyunā pamādena, yutto viharituṃ kathaṃ.

61.

Hāsantaṃ nandi mattānaṃ, maccusandhīhi tacchaye;

Kucchi meyyacuto ajja, ko hāsananditabbako.

62.

Maccusenāvudhā saṅkhyā, maraṇābhimukho ahaṃ;

Accāyitabba kālo yaṃ, ikkhitabba mudikkhatu.

63.

Puremarāmi daṭṭhabbaṃ,

Dakkheyyaṃ maccu essati;

Accāyitabba kālo yaṃ,

Nokāso hāsatuṭṭhiyā.

64.

Ākiṇṇamaccusenānaṃ , ajja svevā vināsinaṃ;

Addhā pahāya gāmīnaṃ, kiṃ pamāda vihārinā.

65.

Khaṇamattova paccakkho, ajja svevā atissati;

Samparāyo atidīgho, paramparo anantiko.

66.

Khaṇamattova paccakkho, maccunā taṃ jahissati;

Pahāya gamanīye-smiṃ, mahussāho niratthako.



我来为您翻译这段巴利文：
36
我有诸多断绝，生死相续众多；
今日命当断绝，善哉速修死念。
37
众生业障重时，灭亡已现在前；
非道现为正道，迷惑众生智慧。
38
具慧正念之人，应当思维死近；
如是思维之人，不敢造作恶业。
39
佛陀的声闻众，应当思维死近；
如是思维之人，永不生起傲慢。
40
智者定知死亡，应当及早思维；
应作之事速作，如是不生忧悔。
41
常念死亡临近，不放逸具智慧；
临终之时到来，不迷惑不忧愁。
42
常念死亡临近，清净自身垢染；
比丘无垢命终，决不堕恶道去。
43
死亡已经临近，
远想放逸之人；
造作不应作事，
彼时生大忧恼。
44
死亡已经临近，远想放逸之人；
为恶法所缠绕，彼时心怀愁苦。
45
死亡已经临近，嗔恚顽固之人；
欢喜生贪著时，彼时极受痛苦。
46
死亡已经临近，不速求医治疗；
故意犯戒过失，彼时生大悲泣。
47
死亡已经临近，与在家新学人；
亲近不如法事，彼时极为忧恼。
48
死亡已经临近，欺诈污家之人；
邪命为生活者，如恶兆而命终。
49
有忧有欢喜，苦时苦乐时乐；
热衷俗家事，见鹰峰而终。
50
将死无所依，烦恼病所逼；
如虫蛀疮痛，迷乱何得善趣。
51
将死无所依，二担皆未满；
经教与观修，怠惰而命终。
52
将死无所依，随顺诸烦恼；
违背佛教诲，无有比此悲。
53
将死无所依，非法求财富；
善念亦不生，彼意趣地狱。
54
将死无所依，非法积财富；
此处所积聚，贪著成饿鬼。
55
财物留家中，亲友止墓地；
善恶诸业行，随逐其所往。
56
将死无所依，不修现世利；
不求来世益，直趣恶道去。
57
将死当警惕，如法求财富；
修福善获得，临终亦欢喜。
58
五戒护妻子，随力行布施；
适时修斋戒，常得生善趣。
59
速洗罪垢污，死必定来临；
断除邪分别，修习应作业。
60
已过许多夜，消耗我生命；
寿短复放逸，如何得安住。
61
欢喜贪著时，死魔来切割；
今日命将终，何须喜贪著。
62
死军武器众，我面对死亡；
时机已过去，应观者当观。
63
未死应当见，
死必定来临；
时机已过去，
无暇喜欢乐。
64
死军众围绕，今明必灭亡；
必定舍离去，何须住放逸。
65
现前仅刹那，今明即逝去；
来世极长远，相续无穷尽。
66
现前仅刹那，死魔将舍离；
必定当远离，大勤无意义。

67.

Samparāyo atidīgho, apātheyye suduttaro;

Mahussāhena kātabbo, tadattho dīghadassinā.

68.

Saddhā bandhatu pātheyyaṃ, tadesanaṃ iheva hi;

Bhavantare nalabbheyya, apātheyya tidukkhito.

69.

Saṃsāra taraṇatthāya, maholumpāni bandhatha;

Bhāvanā dāna sīlehi, tivittiṇṇo bhavaṇṇavo.

70.

Bhuñjaṃ bhuñjaṃ janaṃ kāme,

Kālākālā-budhontako;

Kantekanteti maṃsāso,

Pivaṃpivaṃva kaṃ migaṃ.

71.

Kāme kāmesanāyeyya,

Kālokālo mateṭṭhiyā;

Pūre pūretabbaṃ dhammaṃ,

Addhā addhāna saṃsaraṃ.

72.

Mareyyanti anubbiggo, pāpakaṃ kattumussahe;

Kareyya hāsanandiñca, cāpallañca pamāda vā.

73.

Mareyyamiti saṃviggo, leṇameva gavesati;

Na hāsi nevanandīca, na cāpallo kadācipi.

74.

Accuṭṭhita rujaggīhi, accāyāse bhayānake;

Nosadhe maraṇāsanne, katapuññaṃva sāta-daṃ.

75.

Ñātisaṅghā viyojentā, maraṇanta bhusāturā;

Sabbaṃ pahāya gantāpi, nanditabbāni puññino.

76.

Passantā sunimittāni, pākaṭāni sakammunā;

Sukhanti maraṇe kāle, numodantā katānica.

77.

Sāta-dātāni puññāni, evaṃ mahabbhaye api;

Sugatiṃ lahunetāni, kātabbāni puretaraṃ.

78.

Devadūte pakāsetvā, yamapuṭṭho sayaṃkataṃ;

Puññaṃ sarati ce satto, tadeva sugatiṃ vaje.

79.

Pāpa kaḍḍhampi niraye, manaṃ dukkhagataṃ pajaṃ;

Dukkhā moceti yaṃpuññaṃ, sadā kātabbameva taṃ.

80.

Pahāyakaṃva puññañhi, pahātabbaṃva pāpakaṃ;

Taṃ padīpandhakāraṃva, dvayaṃ otvā khukaṃ viya.

81.

Ñātisaṅghā viyojentā, maraṇanta bhusāturā;

Sabbaṃ pahāya gantāro, bhayānakāni pāpino.

82.

Passantā dunnimittāni, pākaṭāni sakammunā;

Maraṇe atidukkhanti, nutāpentā katānica.

83.

Paṭipīḷāni pāpāni, evaṃ mahabbhaye sati;

Duggatiṃ lahunetāni, yuttova parivajjituṃ.

84.

Devadūte pakāsetvā, yamarājena pucchito;

Pamādassanti cikkhanto, mahaggimhi turaṃ pati.

85.

Puññaṃ akarivā māvā, yamarājinda pucchito;

Pamādassanti cikkhanto, mahādukkhaṃ turaṃ gami.

86.

Pāpaṃ akarivā māvā, pucchito yamasāminā;

Pamādassanti cikkhanto, tattaṃ guḷaṃ turaṃ gili.

87.

Jātamattā tijiṇṇāca, āturāca matā vudhā;

Devadūte ime pañca, disvā saṃviggataṃ vaje.

88.

Coditā devadūtehi, ye pamajjanti mānavā;

Te dīgharattaṃ socanti, hina kāyū pagānarā.

89.

Dhuradvaya manārabbha, gihikammādike rato;

Kathaṃ gijjhakūṭaṃ sesaṃ, petāvāsaṃ atissati.

90.

Pariyatti masikkhanto,

Nāraddho paṭipattiyaṃ;

Alaso dubbitakko so,

Kiṃ taṃselaṃ atissati.

92.

Mocanatthāya pabbajja, saṃkiliṭṭhā pamādino;

Sugatyāpica te bhaṭṭhā, atidūrāva muttito.

93.

Sīdanteva jale khittā, silā mahāva khuddakā;

Patanti khuddakenāpi, apāyaṃ pāpa kammunā.

94.

Patantā khuddakeneva, bahūhi puna pīḷitā;

Mokkhokāsaṃ navindanti, pāpaṃ khuddampi nācare.

95.

Jegucchitthūdarāgamma , punāpi tattha niccagū;

Dukkhāti dukkha saṃkiṇṇo, haṭṭhuṃ tuṭṭhuṃ nasakkuṇe.

96.

Atibyāpiguṇo puñño,

Mahāyaso sirindharo;

Kucchiyaṃ retasi vāso,

Atīva lajjitabbako.

97.

Maccudukkhaṃ khaṇaṃyeva, atidukkhaṃ taduttari;

Mātugāmudare sandhi, patiṭṭhānaṃ bhayānakaṃ.

98.

Maccudukkhaṃ khaṇaṃyeva, atidukkhaṃ cirattanaṃ;

Āma pakkantare sandhi, patiṭṭhānaṃ bhayānakaṃ.



我来为您翻译这段巴利文：
67
来世路极长，无资粮难度；
应以大精进，远见修资粮。
68
以信绑资粮，此处得教示；
他生难再得，无资极痛苦。
69
为度轮回故，当结大筏船；
以修施戒行，渡过有海洋。
70
贪欲享受者，
不知时非时；
如食肉贪味，
如鹿饮渴死。
71
欲求诸欲者，
不知时非时；
应修应行法，
长远轮回中。
72
不怖将死者，敢作诸恶业；
生喜与欢乐，轻浮又放逸。
73
怖畏将死者，唯寻求依怙；
不喜不欢乐，永不起轻浮。
74
病苦火炽盛，极度可怕时；
死亡已临近，唯福能安乐。
75
亲族相别离，死苦极煎熬；
虽舍一切去，福德者欢喜。
76
见诸善瑞相，自业已显现；
临终时安乐，欢喜所作业。
77
安乐施福业，如是大怖时；
速趣向善道，应当预先作。
78
天使已显现，阎王问自业；
若忆起福业，即得生善趣。
79
恶拖地狱中，众生堕苦趣；
福能离诸苦，应当常修作。
80
应舍诸福业，应离诸恶业；
如灯除黑暗，二者相违故。
81
亲族相别离，死苦极煎熬；
舍一切而去，造恶者怖畏。
82
见诸恶瑞相，自业已显现；
临终极痛苦，追悔所作业。
83
恶业成逼迫，如是大怖时；
速趣向恶道，应当速远离。
84
天使已显现，阎王王问时；
说我放逸过，速堕大火中。
85
未修福业者，阎王帝问时；
说我放逸过，速受大痛苦。
86
未造恶业者，阎王主问时；
说我放逸过，速吞热铁丸。
87
生者与老者，病者死智者；
此五种天使，见已当惊惧。
88
天使已劝导，放逸诸世人；
长夜生忧愁，下劣趣处人。
89
二担未担起，乐著俗家事；
如何得度过，饿鬼住处余。
90
不学习教法，
不修习实践；
懒惰邪思惟，
如何度彼山。
92
为解脱出家，放逸染污者；
善趣亦失坏，离解脱极远。
93
如石投水中，大小皆沉没；
造作小恶业，亦堕于恶趣。
94
以小恶堕落，复为众苦逼；
不得解脱机，小恶亦莫作。
95
厌恶入腹中，复再常趣彼；
苦上积诸苦，不能喜欢乐。
96
具大功德者，
大名声持吉；
住胎为精液，
极应生惭愧。
97
死苦仅一刻，其后极痛苦；
住母胎结生，处所极可怖。
98
死苦仅一刻，长久极痛苦；
生熟间结生，处所极可怖。

99.

Duggatyaṃṭhātu taṃdukkhaṃ, suṇa uccakuleapi;

Kucchiyaṃ atisambādhe, jalābumhi jigucchite.

100.

Miḷha semhādi saṃkiṇṇe, ati duggandha vāsite;

Gūthakūpe kimīviya, tamejā mūlakammato.

101.

Paramāṇukāyo ṭhāti, dukkhī nerayiko viya;

Dhuvāturo sukhāmisso, āma pakkāsayantare;

102.

Vedanaṭṭova saṃvaḍḍho, acittoviya niccalo;

Dasamāsantare kacce, bahū maranti pāṇino.

103.

Paripakko pamuñcho so,

Atisambādha yonito;

Malākiṇṇena gattena,

Accāyāso vijāyati.

104.

Evaṃ maccuñca sandhiñca, vijāyanañca bheravaṃ;

Passaṃ nibbindanto santo, virajjeyya bhavanduke.

105.

Evaṃ maccuñca sandiñca, anussara mabhiṇhaso;

Rājaseṭṭhi bhavādimpi, naiccheyya tadanvitaṃ.

106.

Bhave dukkha macintetvā, bhavāsāya pavattitaṃ;

Puññaṃ punappunaṃ deti, sandhiṃ na nibbutiṃ varaṃ.

107.

Bhave dukkhaṃ vibhāyitvā, nibbindena pavattitaṃ;

Puññaṃ bhava matikkamma, nibbānaṃ deti nibbutiṃ.

108.

Bhave dukkhaṃ saritvāna, maccusandhi sayādikaṃ;

Tibhavesu virajjeyyā, ditta geheva sāmiko.

109.

Santo puññāni karonto, sandhidukkha manussaraṃ;

Nibbinda yutta cittena, vajjeyya bhavasāta to.

110.

Puñña nibbatta ṭhānepi, jegucche sandhisambhavo;

Bhava sāta vasā tasmā, dhīro taṃ lagganaṃ caje.

3. Asubhabhāvanā niddesa

1.

Sirimaṃ gaṇikaṃ disvā, dametuṃ rattacetasaṃ;

Dassetvā matasārīraṃ, tassā jino idaṃ bravi.

2.

Caraṃvā yadivā tiṭṭhaṃ, nisinno udavā sayaṃ;

Samañcheti pasāreti, esā kāyassa iñjanā.

3.

Aṭṭhi nhārūhi saṃyutto, taca maṃsāva lepano;

Chaviyā kāyo paṭicchanno, yathābhūtaṃ nadissati.

4.

Antapūro darapūro, yakana peḷassa vatthino;

Hadayassa papphāsassa, vakkassa pihakassaca.

5.

Siṅghānikāya kheḷassa, sedassaca medassaca;

Lohitassa lasikāya, pittassaca vasāyaca.

6.

Athassa navahi sotehi, asuci savati sabbadā;

Akkhimhā akkhigūthako, kaṇṇamhā kaṇṇagūthako.

7.

Siṅghānikāca nāsato, mukhato vamati ekadā;

Pittaṃ semhañca vamati, kāyamhā sedajallikā.

8.

Athassa susiraṃ sīsaṃ,

Matthaluṅgassa pūritaṃ;

Subhato naṃ maññati bālo,

Avijjāya purakkhato.

9.

Yadāca so mato seti,

Uddhumāto vinīlako;

Apaviddho susānasmiṃ,

Anapekkhā honti ñātayo.

10.

Khādanti naṃ suvānāca, siṅgālakāca kimiyo;

Kākā gijjhāca khādanti, yecaññe santi pāṇakā.

11.

Sutvāna buddhavacanaṃ, bhikkhu paññāṇavā idha;

Sokho naṃ parijānāti, yathābhūtañhi passati.

12.

Yathāidaṃ tathāetaṃ, yathāetaṃ tathāidaṃ;

Ajjhattañca bahiddhāca, kāye chandaṃ virājaye.

13.

Chanda rāga viratto so, bhikkhu paññāṇavā idha;

Ajjhagā amataṃ santiṃ, nibbānaṃ pada maccutaṃ.

14.

Dvipādako yaṃ asuci, duggandho parihārati;

Nānākuṇapa paripūro, vissavanto tatotato.

15.

Etādisena kāyena, yo maññe unnametave;

Paraṃvā avajāneyya, kimaññatra adassanāti;

Kāya vicchandanīyasuttaṃ, vijayasuttantipi vattabbaṃ.

16.

Ra-akkharo siyāggimhi, rova aggiva āgato;

Tasmā rāgoti vattabbo, taṇhāva niccatāpikā.

17.

Abhiṇhameva rāgaggi, dayhate subhasaññinaṃ;

Kimikhajjavaṇo sāva, dukkhī rāgī sa sabbadā.



我来为您翻译这段巴利文：
99
且不说恶趣苦，听闻高族中；
胎中极狭窄，厌秽如浊水。
100
粪尿痰杂处，极臭恶气薰；
如蛆居粪坑，业力使住彼。
101
如极微细身，如地狱众苦；
常病乐杂苦，生熟藏之间。
102
如受苦增长，如无心不动；
十月胎中时，多有命终者。
103
成熟将出时，
极狭产道中；
身染诸垢秽，
极苦而出生。
104
如是死与生，出生极可怖；
见已生厌离，离着有轮回。
105
如是死与生，应当常忆念；
王者长者生，不应求彼等。
106
不思有中苦，因欲有而起；
福业生又生，结生非寂灭。
107
深怖有中苦，因厌离而起；
福业超三有，涅槃得寂灭。
108
忆念有中苦，死生等诸事；
应离三有爱，如主见宅燃。
109
智者修福时，忆念结生苦；
以厌离之心，远离有中乐。
110
福德所生处，结生亦可厌；
有乐力故此，智者舍执着。
不净观解说
1
见妓女尸梅，调伏贪欲心；
显示死尸已，胜者如是说。
2
或行或站立，或坐或卧时；
屈伸俯仰间，此身诸动作。
3
骨骼筋相连，皮肉所涂敷；
皮肤所覆盖，真实不得见。
4
充满着肠胃，肝脏囊与膀；
心脏及肺脏，肾脏与脾脏。
5
鼻涕与唾液，汗水及脂肪；
血液与关节，胆汁与骨髓。
6
复从九孔门，不净常流出；
眼中出眼垢，耳中出耳垢。
7
鼻涕从鼻出，口中时吐出；
呕出胆与痰，身出汗与垢。
8
又此空虚头，
髓脑所充满；
愚人思为净，
为无明所覆。
9
当其命终时，
肿胀成青色；
弃置于墓地，
亲属不顾念。
10
狗狼与虫蛆，啄食其尸身；
乌鹰来食啖，及余诸虫类。
11
闻已佛所说，有慧比丘众；
了知此身相，如实见其性。
12
如此亦如彼，如彼亦如此；
内外诸身相，应离贪欲心。
13
离贪欲染着，有慧比丘众；
证得甘露寂，不死涅槃道。
14
此两足不净，臭秽常携带；
充满诸死尸，处处常流溢。
15
如是此身相，若人生傲慢；
或轻视他人，岂非无见故。
身体厌离经，亦名胜利经。
16
罗字为火义，罗如火来时；
是故名为贪，渴爱常燃烧。
17
贪欲火恒时，烧净想众生；
如虫蚀疮者，贪者常受苦。

18.

Dukkhī piya maladdhāna, laddhāpya paripuṇṇato;

Natthi rāgaggikhandhassa, piyindhena hi puṇṇatā.

19.

Natthi rāgasamo aggi,

Iti vuttaṃ mahesinā;

Tena rāgagginā daḍḍho,

Sabbo loko tidukkhito.

20.

Ekassa pivitaṃ khīraṃ, catū dadhi jalā bahu;

Rāgahetu bhave sandhi, ṭṭhānaṃ anamataggikaṃ.

21.

Catūdami jalā bhiyyo, sīsacchedana lohitaṃ;

Rāgahetu bhave macca, bhayaṃ anamataggikaṃ.

22.

Ekassa rudato assu, catū dadhi jalā bahu;

Dukkhaṃ anamataggaṃva, taṃhetu paridevanaṃ.

23.

Tattāyo guḷa gilita, vadhaggi dayhanā dikaṃ;

Asaṅkhyeyyaṃ mahādukkhaṃ, taṃhetu niraye labhi.

24.

Eka dvitti catu pañca, buddhuppādepya mocitaṃ;

Khuppipāsita nijjhāmaṃ, labhi taṃhetu pettikaṃ.

25.

Tiracchāne asūreca, dukkhaṃ nānāvidhaṃ labhi;

Namataggika saṃsāre, sabbantaṃ rāgahetukaṃ.

26.

Ekassekena kappena, puggalassaṭṭhi sañcayo;

Sace saṃhārito assa, vepulla pabbatādhiko.

27.

Eka kappe idaṃ dukkhaṃ, nādikappesu kākathā;

Rāgo nanu mahāverī, bālo jano ta micchati.

28.

Rāgasuddhi asokoca, niddukkho ñāyapattica;

Nibbānaṃ pañca paccakkhā, asubhāya phalā matā.

29.

Asubhaggahaṇaṃ jhāyī, mitā sindriya saṃvaro;

Somitya mukkaṭṭhāvācā, chaḷime rāga suddhiyā.

30.

Niccuggarāga rogīnaṃ, asubhā vātulosadhā;

Rāgayakkhābhi gayhānaṃ, asubhā manta muttaraṃ.

31.

Sajīvakāca nijjīvā, asubhā duvidhā matā;

Sajīvā kesalomādi, dasevime ajīvakā.

32.

Uddhumātaka vīnīlaṃ, vipubbakaṃ vichiddakaṃ;

Vikkhāyitaka vikkhittaṃ, hativikkhitta lohitaṃ.

33.

Puḷuva ṭṭhika miccesu, laddhā aññataraṃ sato;

Ratana vānapasseyya, yathā cetasi pākaṭaṃ.

34.

Mataṃ khajjaṃ sa maṃsañca, nilohitaṃ nimaṃsakaṃ;

Vikkhittaṃ seta puñjaṭṭhiṃ, navadhā putimikkhaye.

35.

Maccuto parimuccāmi, paṭivatti yimā yiti;

Payojana samāvajja, moditabbaṃ jigucchake.

36.

Sajīvake jigucchatthaṃ, nijjīvā subha mīritaṃ;

Tathūpamo ayaṃkāyo, evameva bhavissati.

37.

Evaṃdhammo ayaṃkāyo, evaṃbhāvī natikkamo;

Iccupa saṃhare disvā, ekadviha matādikaṃ.

38.

Yathā idaṃ tathāetaṃ, yathāetaṃ tathā idaṃ;

Jegucchaṃ paṭikūlyañca, kāye iccupa saṃhare.

39.

Uddhumāta vinīlādi,

Paṭikūlyo jigucchito;

Tathevāyampi me kāyo,

Viseso nāyu-sāyuva.

40.

Uddhumāta vinīlādo, sobhaṇaṃ natthi kiñcipi;

Imasmiṃpi me kāye, gavesantopi sabbaso.

41.

Paṭikūlavasā dhātu, vasāca dvippakārato;

Paccavekkheyyimaṃ kāyaṃ, icchaṃ virāga mattani.

42.

Vaṇṇa saṇṭhāna gandhehi, āsayo kāsatopica;

Jeguccha paṭikūlyāca, kesā na tuṭṭhamānitā.

43.

Iti kesesu ikkheyya,

Lomā dīsupyayaṃ nayo;

Dvattiṃsevañhi koṭṭhāse,

Paccavekkhe visuṃvisuṃ.

44.

Kāyato bahinikkhantaṃ, paṭikūlyaṃ jigucchitaṃ;

Anikkhantampi jegucchaṃ, paṭikūlyaṃva tassamaṃ.

45.

Saṅkhatampi yathā vaccaṃ, manuññataṃ na pāpuṇe;

Upakkama sahassehi, evaṃ kesādikampica.

46.

Sabhāva paṭikūlyaṃva, ekampi vacca puñjakaṃ;

Nanu jegucchitā bhiyyo, dvattiṃsa vaccapuñjakā.

47.

Paccekampi paṭikūlyaṃ, kesādikaṃ sabhāvato;

Kesādidvattiṃsa puñjo, bhiyyo jegucchito nanu.

48.

Puñjitesveva kantesu, kantohoti sa puñjako;

Puñjitesu akantesa, akantova sa puñjako.



我来为您翻译这段巴利文：
18
未得爱物苦，得已不满足；
贪欲火聚中，无有爱满足。
19
无火如贪火，
大仙如是说；
为贪火所烧，
一切世间苦。
20
一人所饮乳，四海水更多；
因贪结生处，无始轮回中。
21
四海水更多，断头所流血；
因贪众生死，无始轮回怖。
22
一人所流泪，四海水更多；
无始轮回苦，因此生悲泣。
23
吞食热铁丸，烧烤等诸苦；
无量大痛苦，因此地狱得。
24
一二三四五，佛出世解脱；
饥渴及烧灼，因此饿鬼得。
25
畜生阿修罗，种种诸苦得；
无始轮回中，一切贪所致。
26
一人一劫中，骨聚若积集；
若能堆积起，毗富罗山高。
27
一劫如是苦，无始劫何说；
贪实大怨敌，愚人反欲求。
28
离贪及无忧，无苦证真理；
涅槃五现证，不净观果报。
29
修习不净观，根律仪适度；
温和无粗语，此六离贪净。
30
常起贪病者，不净观良药；
为贪夜叉着，不净咒最上。
31
有命与无命，不净有二种；
发毛为有命，十种无命者。
32
肿胀及青瘀，脓烂与断坏；
食残及分散，血涂散乱尸。
33
虫啖与白骨，智者得其一；
如见珍宝般，心中应明了。
34
死尸被食啖，无血肉青瘀；
散乱白骨聚，九种见腐烂。
35
我将脱离死，如是观察已；
应当有目的，厌恶可憎处。
36
活体为可厌，死体说不净；
如是此身相，必当如是有。
37
如是法性身，如是必当有；
是故应思惟，一二日死尸。
38
如此亦如彼，如彼亦如此；
可厌与厌逆，身应如是观。
39
肿胀及青瘀，
厌逆可憎恶；
如是我此身，
寿命无差别。
40
肿胀及青瘀，毫无任何美；
于我此身中，遍寻亦复然。
41
厌逆诸界性，髓脂有二种；
观察于此身，欲得离贪染。
42
色相与形状，气味所住处；
可厌与厌逆，发毛非可意。
43
如是观头发，
毛等亦如是；
三十二身分，
应各别观察。
44
身外所排出，厌逆可憎恶；
未出亦可厌，厌逆实相同。
45
如粪虽调制，终不成可意；
虽施千方便，发等亦如是。
46
自性即厌逆，即便一堆粪；
况此三十二，粪聚更可厌。
47
各各皆厌逆，发等性本然；
发等三十二，聚集更可厌。
48
集合可意物，其聚亦可意；
集合不可意，其聚不可意。;

49.

Paccekaṃ vinibhuttesa, kesa loma nakhādisu;

Natthi taññā kumārīvā, mukhahatthādikānivā.

50.

Sampiṇḍi tesu tesveva,

Kuto tā tāni āgatā;

Paññatti matta mevesā,

Jigucchaññā na kācipi.

51.

Santaṃ cinteyya nāsantaṃ, santa cintayato sukhaṃ;

Asantaṃ parikappento, nānādukkhehi tappati.

52.

Nāvajja santajegucchaṃ, saññaṃ asati kātuna;

Subhā itthīti gāraggi, uppajji subhasaññino.

53.

Asantaṃva abhūtaṃva, passe rāgaggijotiyā;

Tāya santañca bhūtañca, na passati kadācipi.

54.

Ekassa pivitaṃ khīraṃ, sīsacchedana lohitaṃ;

Rudato assu taṃhetu, catūdadhi jalā bahu.

55.

Āyatimpi atīteva, saṃsarantassa hessati;

Rāgaṃ hantu manīhoce, khīraṃ assuca lohitaṃ.

56.

Subhasaññāya so vaḍḍho,

Tadabhāve sa nassati;

Thiraṃ hantuṃ na taṃsaññaṃ,

Sakkā sithila vīriyo.

57.

Ussoḷhi vīriyo hutvā, brūheyyāsubha bhāvanaṃ;

Subhasaññāppa hānāya, pariccajjāpi jīvitaṃ.

58.

Aññakicca mupekkhāya, brūheyyāsubha bhāvanaṃ;

Mandi hutveha rāgaggi, nibbāyissati āyatiṃ.

59.

Kiccaṃ me idameveti, brūheyyāsubha bhāvanaṃ;

Dāni mandaggi hutvāna, pāmojjaṃ ve labhissati.

60.

Kāye daṭṭhabba jegucchaṃ, apassanto pamādavā;

Aladdhā kiñci pāmojjaṃ, pabbajjampi na modati.

61.

Pure marāmi kāye smiṃ, passā mi passitabbakaṃ;

Iccā raddho vītiṃladdhā, pabbajjaṃ atimodati.

62.

Kāye daṭṭhabba jegucchaṃ, apassanto pamāda vā;

Moghaṃva dullabhātīto, mahājānīyataṃ gato.

63.

Santaṃ bhūtañca jegucchaṃ, rāgagginā apassiyaṃ;

Paññāpadīpajotena, samikkheyya abhiṇhaso.

64.

Santaṃ bhūtañca kāye smiṃ, daṭṭhukāmo sadāsato;

Paññāpadīpakeneva, dakkhe na rāgīsīkhinā.

65.

Jegucchitena kāyena, nikkhantena jigucchato;

Ajja svevā vinaṭṭhena, nāla munnamituṃ sato.

66.

Kīdisaṃ maṃ tuvaṃ maññi, ahaṃ sabba jegucchako;

Jegucchatoca nikkhanto, icceva vattu marahati.

67.

Kāye jegucchasaññaṃva, kare sabbiriyā pathe;

Tasmiṃ tuṭṭhabbakaṃ natthi, piyāyitaṃ mamāyitaṃ.

68.

Subhāya nava mattānaṃ, asubhā paripācaye;

Santo pakkassa saṃsāro, nanto navassa rāgino.

69.

Kāye asubha saññāya, paripakka sabhāvino;

Ālambesu acāpallā, thirā sambuddha sāsane.

70.

Anto gocarikā pakkā, bahi gocarikā navā;

Pakkā nāsāya uccā te, nīcāyeva navā sino.

71.

Navānavā subhābhogī, nīcānīcā bhigāmino;

Pakkā pakkāva dhījhāyī, santāsantā virāgino.

72.

Sakkā sakkā na dassetuṃ, subhaṃsubhaṃ sataṃsataṃ;

Dhīrādhīrāga mujjhanti, kāye kāye kriyekriye.

73.

Sakkā sakkāpi taṃ kātuṃ, subhaṃsubhaṃ na dhīmayaṃ;

Santosantojigucchaññū, na vānavā subhesako.

74.

Dukāyaṃ suti cintetvā, mamāyantā mahātapā;

Tapaṃ nibbāyituṃ icchaṃ, dukāyaṃ duti cintaye.

75.

Yvāsubhaṃ subhato maññi, konubālotaduttari;

Andho ummattakovā so, nattānaṃ maññate tathā.

76.

Saritabbaka mevetaṃ, kāye jeguccha puñjataṃ;

Mandarāgo manosītaṃ, labheyya tamanussanaṃ.

77.

Gihibhāve apāyeca, rāgayakkhandha ninnitā;

Maṃpi nessati soyakkho, sādemice tadāgataṃ.

78.

Abhiṇha gāhinaṃ rāga, yakkhaṃ ananta dukkha daṃ;

Asubhā tula mantena, vārehi taṃ sa bhāyati.



我来为您翻译这段巴利文：
49
各别分离时，发毛及指甲；
无有如少女，面手等可爱。
50
聚集于彼等，
何处来此等；
唯是假名称，
更无他可厌。
51
应思惟实有，不思无实物；
思惟有实者，安乐得生起；
妄想无实物，种种苦煎迫。
52
不观实有厌，作无实想时；
美女火燃烧，净想者生起。
53
无实非真实，见贪欲火光；
由此真实有，永不能得见。
54
一人所饮乳，断头所流血；
因此所流泪，四海水更多。
55
如过去未来，轮回者当有；
欲断除贪欲，乳泪血亦然。
56
净想令增长，
无彼则灭尽；
懈怠精进者，
不能断彼想。
57
应发勤精进，增长不净观；
为断除净想，乃至舍生命。
58
舍弃诸他事，增长不净观；
今世贪火弱，未来当寂灭。
59
唯此是我务，增长不净观；
今贪火微弱，必定得欢喜。
60
身中应见厌，不见故放逸；
不得诸喜悦，出家亦不乐。
61
未死应速见，身中当见事；
如是精进已，出家极欢喜。
62
身中应见厌，不见故放逸；
徒过难得时，遭受大损失。
63
实有真实厌，贪火不能见；
应以慧灯光，经常善观察。
64
欲见身中有，真实常正念；
唯以慧灯光，非以贪火见。
65
厌恶此身体，从中所流出；
今明将坏灭，正念不应慢。
66
汝视我如何，我一切可厌；
从可厌处出，如是应当说。
67
于身厌恶想，一切威仪中；
其中无可喜，爱取与执著。
68
净想者未熟，以不净令熟；
智者熟轮回，贪未熟无尽。
69
于身不净想，性成熟之人；
所缘不轻浮，稳固佛教中。
70
内行者已熟，外行者未熟；
成熟趣高处，未熟向下行。
71
常新乐净想，低下趣恶道；
成熟智禅修，寂静离贪染。
72
能能不显示，净不净百百；
智愚皆迷惑，身身业业中。
73
虽能作彼事，净不净智慧；
有无知厌离，新旧求净者。
74
思维此恶身，执著大苦行；
欲令苦寂灭，当思第二身。
75
视不净为净，谁愚痴过此；
盲狂之人乎，不如是知己。
76
应当常忆念，身为厌恶聚；
微贪心清凉，忆念得此果。
77
在家及恶道，贪夜叉所牵；
彼夜叉牵我，随顺彼所来。
78
常执著贪著，夜叉无边苦；
以不净咒力，制彼生怖畏。

79.

Rāgayakkho bahumāyo, saddhāmettā divesavā;

Rāgampi kusalaṃ maññi, jano teneva vañcito.

80.

Āturaṃ asuciṃ putiṃ, passa nande samussayaṃ;

Uggharantaṃ paggharantaṃ, bālānaṃ abhipatthitaṃ.

81.

Subhato naṃ maññati bālo, avijjāya purakkhato;

Iccāha bhagavā nindi, bāloti subhasaññinaṃ.

82.

Nhāruṭṭhi taca maṃsāni, saraṃ sataṃ na nindito;

Buddhanindāya mocetuṃ, tānārabbha anussare.

83.

Maññitvā attano bālyaṃ, asubhe subhadassino;

Vāyāmeyya abālāya, kāyaṃ asubhato saraṃ.

84.

Attānaṃ garahitvāna, bālaṃ viparidassinaṃ;

Subhasaññaṃ pahinneyya, kareyyāsubha saññitaṃ.

85.

Visa bhesajjarukkhaṭṭho, ahi ḍaṃseyyasosato;

Yathā tasseva paṇṇādiṃ, khādetvā visa mujjahe.

86.

Evaṃ rāgo samuppajje, kāye gandhādi vāsite;

Anto tasseva jegucchaṃ, cintetvā rāga mujjahe.

87.

Jigucchitena kāyena, apassanto jigucchataṃ;

Unnameti avaññāti, avijjāya purakkhato.

88.

Āyatiṃ maggalābhāya, bījaṃ kareyya bhāvanaṃ;

Bījā bhāve kuto maggo, maggabījā hi bhāvanā.

89.

Maggabījo apāyepi, nimmuggo samaye gate;

Ummujjitvāva buddhānaṃ, maggaṃ labheyya santike.

90.

Ajījassa tu saṃsāro, dīghoyeva anantiko;

Tasmāhi bhāvanābījaṃ, kareyya mocanatthiko.

91.

Abhiṇha pīḷitaṃ rāgaṃ, asubhāya nivāraye;

Mandīhutvā pahīyeyya, rāgo asubha bhīruko.

92.

Mājegucchaṃ mamāyetha, sāva jegucchamāmako;

Ananta dukkha māpādi, jegucchita mamāyanā.

93.

Maṃsalaggo tacacchanno,

Nhārubandho ṭṭhipuñjako;

Moheti chaviyā lokaṃ,

Mahādukkho sa mohito.

94.

Nhāruṭṭhi taca maṃsehi, rāgavaḍḍhaki saṅkhate;

Gehe rogā putī pāpā, vasanti kucchitā sadā.

95.

Luṅgantā vīsa bhūdhātū, pittādī dvādasambuva;

Tāpaṃ jiraṃ dahaṃ pakkaṃ, caturaggi chavāyukā.

96.

Adhoddhaṃ kucchi koṭṭhāsā,

Aṅgacārīca pāṇakā;

Dhātuyoyeva kāyesmiṃ,

Dvitālīsa anaññakā.

97.

Yathā bahi tathā ajjhattaṃ, dhātū bhvāpā nalānilā;

Name nāhaṃ naattāti, saṃmaseyya punappunanti.

4. Mettābhāvanāniddesa

1.

Mettā bhāvana micchampi, suṇa buddhavaco yidaṃ;

Dosa niggahaṇatthāya, doso mettāyaverihi.

2.

Akkocchimaṃ avadhimaṃ, ajinimaṃ ahāsime;

Yeca taṃ upanayhanti, veraṃ tesaṃ nasammati.

3.

Akkocchimaṃ avadhimaṃ, ajinimaṃ ahāsime;

Yecataṃ nupanayhanti, veraṃ tesaṃ upasammati.

4.

Nahiverena verāni, sammantidha kudācana;

Averenaca sammanti, esadhammo sanantano.

5.

Pareca navijānanti, maya mettha yamāmase;

Yeca tattha vijānanti, tato sammanti medhagā.

6.

Kuddho atthaṃ najānāti, kuddho dhammaṃ napassati;

Sadā andhatamaṃ hoti, yaṃkodho sahatenaraṃ.

7.

Ubhinna matthaṃ carati, attanoca parassaca;

Paraṃ saṃkuppitaṃ ñatvā, yo sato upasammati.

8.

Tasseva tena pāpiyyo, yo kuddhaṃ paṭikujjhati;

Kuddhaṃ apaṭikujjhanto, saṅgāmaṃ jeti dujjayaṃ.

9.

Khantī paramaṃ tapo titikkhā,

Nibbānaṃ paramaṃ vadanti buddhā;

Nahi pabbajito parūpaghātī,

Nasamaṇo hoti paraṃ viheṭhayanto.

10.

Akodhena jine kodhaṃ, asādhuṃ sādhunā jine;

Jine kadariyaṃ dānena, saccenā likavādinaṃ.

11.

Yo ve uppatitaṃ kodhaṃ, rathaṃ bhantaṃva vāraye;

Ta mahaṃ sārathī brūmi, rasmiggāho itarojano.



我来为您翻译这段巴利文：
79
贪欲夜叉多幻术，信慈两法亦如是；
贪亦视为善法者，众生为此所欺诳。
80
病苦不净与腐烂，且看难陀此身躯；
流溢漏泄诸不净，愚人对此生贪求。
81
愚人视为清净相，为无明所覆蔽故；
世尊如是呵责说，净想者为愚痴人。
82
筋骨皮肉等观察，智者因此不被责；
为脱佛陀呵责故，应当忆念彼等事。
83
了知自己愚痴相，不净中见净相者；
为脱愚痴应精进，忆念身为不净相。
84
呵责自己愚痴心，颠倒见者为愚人；
应当远离净想念，修习不净之观想。
85
住于毒药树上者，正念蛇将来咬时；
如是食其叶等物，即能解脱彼毒害。
86
如是贪欲若生起，缘于身中香等事；
思维其内可厌处，即能解脱彼贪欲。
87
于此可厌之身躯，不见厌恶之相者；
生慢轻视他人者，为无明所覆蔽故。
88
为得未来圣道故，应作修习种子因；
无种何来获得道，道种实为修习故。
89
具道种者堕恶趣，沉没时节若已至；
必定浮出得解脱，亲近诸佛证圣道。
90
无种轮回极漫长，无有边际难度量；
是故欲求解脱者，应当修习种子因。
91
常被贪欲所逼恼，以不净观令止息；
贪欲怖畏不净观，渐弱终必得断除。
92
莫执可厌为我所，彼执可厌为我者；
招感无量诸痛苦，因执可厌为我故。
93
肉著皮覆盖，
筋束骨堆积；
以皮迷世间，
迷者受大苦。
94
筋骨皮与肉，贪欲工匠造；
病苦腐恶物，常住可厌处。
95
动摇地等界，胆等十二水；
热老烧熟性，四火命短促。
96
上下腹部分，
肢体行虫类；
四十二界性，
此身无他物。
97
如外亦如内，地水火风界；
非我非我所，应常如是观。
4.慈心修习解说
1
欲修慈心者，且听佛此语；
为调伏嗔恚，嗔与慈为敌。
2
骂我打我胜，夺我嘲笑我；
若人怀此恨，怨恨不止息。
3
骂我打我胜，夺我嘲笑我；
若人不怀恨，怨恨得止息。
4
于此世间中，怨恨不息怨；
无怨始息怨，此法古今同。
5
他人不了知，我等将灭亡；
若能知此理，纷争自平息。
6
嗔者不知义，嗔者不见法；
常处黑暗中，为嗔所制者。
7
为利己与他，了知他人嗔；
具念者能使，忿怒得平息。
8
以嗔报嗔者，其恶更甚彼；
不以嗔报嗔，能胜难胜战。
9
忍辱最高苦行，
涅槃最高诸佛说；
出家不害他人，
沙门不恼他者。
10
以不嗔胜嗔，以善胜不善；
以施胜悭吝，以实胜虚妄。
11
若人能制止，升起之嗔怒；
如御者制马，是名善御者，
其余执缰者。

12.

Purisassa hi jātassa, kudhārī jāyate mukhe;

Yāya chindati attānaṃ, bālo dubbhāsitaṃbhaṇaṃ.

13.

Selo yathā ekagghano, vātena nasamīrati;

Evaṃ nindā pasaṃsāsu, nasamiñjanti paṇḍitā.

14.

Samānabhāgaṃ krubbetha, gāme akkuṭṭha vanditaṃ;

Manopadosaṃ rakkheyya, santo anuṇṇato siyā.

15.

Naparo paraṃ nikuppetha, nātimaññetha katthaci nakiñci;

Byārosanā paṭighasaññā, naññamaññassa dukkha miccheyya.

16.

Mātā yathā niyaṃ putta,

Māyusā ekaputta manurakkhe;

Evampi sabba bhūtesu,

Mānasaṃ bhāvaye aparimāṇaṃ.

17.

Sutvāna dusito bahuṃ vācaṃ,

Samaṇānaṃvā puthujanānaṃ;

Pharusena hi na paṭivajjā,

Na hi santo paṭiseniṃ karonti.

18.

Saccaṃ bhaṇe nakujjheyya, dajjā appampi yācito;

Etehi tīhi ṭhānehi, gacche devāna santike.

19.

Na paresaṃ vilomāni, na paresaṃ katākataṃ;

Attanova avekkheyya, katāni akatānica.

20.

Su dasaṃ vajjamaññesaṃ, attano pana duddasaṃ;

Paresañhi so vajjāni, ophunāti yathā bhusaṃ;

Attano pana chādeti, kaliṃva kitavā saṭṭho.

21.

Nidhīnaṃva pavattānaṃ, yaṃ passe vajjadassinaṃ;

Niggayhavādiṃ medhāviṃ, tādisaṃ paṇḍitaṃ bhaje.

22.

Tādisaṃ bhajamānassa,

Seyyohoti napāpiyo;

Iti vuttaṃ munindena,

Tilokaggena satthunā.

23.

Mettā gandhena vāsento,

Dosaṃ dūrekare budho;

Dūrāsannesu sabbesu,

Attano verikesupi.

24.

Hane dosū panāhāni, anattha kārakāni hi;

Tesva santesu sabbesu, mettāhoti sunimmalā.

25.

Sataṃ dujjana vākyehi, namano yāti vikriyaṃ;

Nahitāpayituṃ sakkā, gaṅgānadiṃ tiṇukkayā.

26.

Nahi nindā pasaṃsāhi, sataṃ manovikāratā;

Na kadācipi kampeyya, vātehi selapabbato.

27.

Nadiyaṃ khuddakā nāvā, vicīhi unnatonatā;

Mahānāvā nakampanti, mahantīhi vicīhipi.

28.

Loke pasaṃsa nindāhi, dujjanovunnatonato;

Santopañño nacalati, mahānindā thutīhipi.

29.

Seloselo nileheva,

Vaṇṇāvaṇṇā asassatā;

Lābhālābhā sukhādukkhā,

Yasāyasā nakampati.

30.

Khamādhagga karetassa, dujjano kiṃ karissati;

Atiṇe patito aggi, sayameva pasambhati.

31.

Sayameva sakattānaṃ, maccubbhayena tacchatu;

Māññe tacchatu dosena, kimatthaṃ aññatacchanaṃ.

32.

Māññe taccha tudosena, naseyyo aññatacchanaṃ;

Māñño taṃ ahibyaggheva, domanassena bhāyatu.

33.

Nissāya garukātabbaṃ, bahūnaṃ pāpamocanaṃ;

Acāpallena santena, garukātabbataṃ vaje.

34.

Nissāya garukātabbaṃ, bahūnaṃ puññavaḍḍhanaṃ;

Garukātabbataṃ gacche, dhītiyā sīla guttiyā.

35.

Santaṃ hi sīlavaṃ dhītiṃ, hirottappena bhāyati;

Dujjanaṃ domanassena, ahibyaggheva bhāyati.

36.

Napharusāya vācāya, aññe dameyya paṇḍito;

Attānaṃva dametvāna, aññe saṇhena ovade.

37.

Citte saṇhe asaṇhāpi, navācāpharusā bhave;

Tasmā ovā danādīsu, rakkheyya thaddhacittato.

38.

Attāna movadatthāya, sikkheyya buddhabhāsitaṃ;

Parampi anukampāya, icchanto anusāsaye.

39.

Aññaṃ naniggahe kiñci, sutena paṭipattiyā;

Attaniggahaṇaṃ seyyo, nunnameyya jinoraso.

40.

Nāvīkareyya dosaṃvā, lobhaṃ mānaṃ sakaṃmalaṃ;

Māññe maññantu taṃ disvā, cirappabba jito nuti.

41.

Kakacena ttachedente, verikepinadosaye;

Iccovādaṃ munindassa, sampaṭiccha jinoraso.



我来为您翻译这段巴利文：
12
人生即生时，口中生利斧；
愚人说恶语，自斫己身躯。
13
如一整块石，不为风所动；
如是智慧人，毁誉不动摇。
14
对于村中人，骂赞应平等；
应护心无恨，圣者不生慢。
15
不应恼害他，不应轻视他；
不起忿恨想，不愿他人苦。
16
如母护爱子，
唯一之独子；
如是于众生，
修无量慈心。
17
闻多不善语，
沙门凡夫说；
不应以恶语，
圣者不报复。
18
说实语不嗔，施予虽微少；
由此三处因，得生于天界。
19
莫观他人过，莫察作不作；
当自观己身，所作未作事。
20
易见他人过，己过则难见；
簸扬他人过，如风扬糠秕；
隐藏自己过，如赌徒藏骰。
21
如示宝藏者，见人能指过；
智者责难语，应亲近此贤。
22
亲近如是人，
增善不增恶；
牟尼王所说，
三界胜导师。
23
以慈香熏习，
智者远嗔恚；
远近诸众生，
乃至于怨敌。
24
应除诸嗔恚，实为不利因；
彼等息灭时，慈心极清净。
25
智者闻恶语，其心不变异；
难以草火炬，焚烧恒河水。
26
毁誉不能使，智者心变异；
犹如石山岳，不为风所动。
27
河中小舟船，随波起伏动；
大船不动摇，纵遇大波浪。
28
世间誉毁中，愚者起伏动；
智者定不动，大毁誉亦然。
29
如山不为风，
美丑皆无常；
得失与苦乐，
誉毁不动摇。
30
具足忍辱者，恶人何能为；
火落无草处，自然而息灭。
31
应以死怖畏，自己修治己；
莫以嗔修治，何须他人治。
32
莫以嗔修治，非善他人治；
莫如蛇虎般，以忧恼怖畏。
33
依止应尊重，能救众罪恶；
不轻浮寂静，趣向应尊重。
34
依止应尊重，增长众福德；
以坚护戒行，趣向应尊重。
35
具戒定智者，以惭愧怖畏；
恶人以忧恼，如蛇虎怖畏。
36
智者不应以，粗语调伏他；
调伏自己已，以柔语教他。
37
心柔虽不柔，言语莫粗暴；
是故教诫时，应护强硬心。
38
为教诫自己，应学佛所说；
若欲悲悯他，应当善教导。
39
不以闻实践，调伏于他人；
调伏自己善，佛子勿生慢。
40
不应显嗔恚，贪慢自垢秽；
莫令他见已，言久修出家。
41
锯解身体时，于敌莫生嗔；
如是佛教诫，佛子当领受。

42.

Verī accupanāhīpi, rūpeva dukkhakārako;

Na tva tabbisaye nāme, dukkhaṃ mākari cetasi.

43.

Verī tibandha veropi, iheva dukkhakārako;

Bhavantaraṃ naanveti, sakammunā gato hiso.

44.

Dosotu iha pīḷetvā,

Dukkhāvaho bhavebhave;

Mahānattha karaṃ dosaṃ,

Kasmā vaḍḍheti cetasi.

45.

Mettāsītambusekena, jinovāda manussaraṃ;

Mahā nattha karaṃ dosaṃ, nibbāyatu sa cetasi.

46.

Chaddanto luddakaṃ pāpaṃ, bhūridattohi tuṇḍikaṃ;

Dhammapālo khami tātaṃ, kapindo kandaro pataṃ.

47.

Asaṅkhyeyya ttabhāvesu, paravajjaṃ titikkhato;

Nāthassa pāramiṃ khantiṃ, saraṃ dhīro titikkhatu.

48.

Sāsane ciravāsena, evaṃ niddosakā iti;

Tuvaṃ paṭicca maññantu, sāsane sappayojanaṃ.

49.

Sāsane cira vāsāpi, mādisāva ime iti;

Tamāgamma namaññantu, sāsane nippayojanaṃ.

50.

Dve usetīti doso so, saparaṃ dayhate dvayaṃ;

Pahātabbo sa sabbesu, parattha sattha micchatā.

51.

Paradinnehi noāyu, tiṭṭhate nāttano vasā;

Paravajjaṃ khametabbaṃ, nasādhu aññavirodhito.

52.

Jeguccha kkosa nindāni, bālo gaṇhāti akkhamo;

Khamantotu nagaṇhāti, jānaṃ jegucchitāniti.

53.

Paradinnāni vaccāni, pābhatanti nakocipi;

Gaṇheyyevaṃ duruttāni, agaṇhanto khame sato.

54.

Nadi kallola viciyo, tīraṃ patvā samantidha;

Sabbe uppatitā dosā, khantipatvā samanti te.

55.

Dosummattaka vācāya, nummatto kiṃkarissati;

Bhave yyummattako sova, tādisaṃ vacanaṃ bhaṇaṃ.

56.

Kodhano akkhamo añña, duṭṭhasaññī bhayāluko;

Gāmamajjhe aḷakkova, tathā māhohi taṃ jaha.

57.

Mettāluko khamāsīlo,

Sabbaṭṭhānesunibbhayo;

Parattha sattha micchanto,

Khanti mettañca bhāvaye.

58.

Parakkosāni nindāni, taṃva paccenti nāññagū;

Khittaṃpaṃsuva vātuddhaṃ, garukaṃ kiṃ khamāyate.

59.

Akkosantoca nindīca, pīḷito saka kammunā;

Idha peccaca nīceyyo, naṃnayaṃ gaṇhi akkhamo.

60.

Akkoso maṃ naāgacchi,

Tassevā natthakārako;

Iti ñatvāva sappañño,

Akkosaṃ na garuṃ kare.

61.

Vikārāpatti micchanto, verī bahu mupakkami;

Māmittavasa manvehi, nibbikāro tuvaṃbhava.

62.

Mettambunā saddosoca, paradosoca sammati;

Mettāsekena sabbesu, sabbatoggiṃ nipāraye.

63.

Sadosa paradosaggiṃ, sabbato disato ṭṭhitaṃ;

Mettā toyena vāreyya, siyā nibbuti sabbadhi.

64.

Nagame attano aggiṃ, paraggiṃvāpi nāgame;

Mettambunāva nibbātu, saparaggi dvayaṃ bhusaṃ.

65.

Guṇī guṇī nandindāya, pasaṃsāya guṇī guṇī;

Nindaṃnindaṃ nakuppeyya, nasādiye thutiṃ thutiṃ.

66.

Guṇaṃ nindāya nāsetuṃ, nasakkā koci kussako;

Vaḍḍhetuṃvā pasaṃsāya, garuṃkare na taṃdvayaṃ.

67.

Dosabbhā mala sañchanno, mettācando na rocati;

Taṃmuttassa tu etassa, atissaya pabhāvato.

68.

Su sutta buddha supinā, dvepiyā gutti nākkamo;

Samādhi sumukhā muḷhā, brahmā tyekā dasa gguṇā.

69.

Sītaṃ karotu mettāya, cakkhuṃ lābhetu paññāya;

Mākāsinippabhe caññe, cando hohi gategate.

70.

Dūrāsannesu sabbesu, mettaṃ pesetu pābhataṃ;

Dhammaṃ desetu pattānaṃ, cando hohi gategate.

71.

Sampattānaṃ malaṃ dhova, sītaṃkare sadādayo;

Uccanīce navisese, jalassamo gategate.



我来为您翻译这段巴利文：
42
怨敌虽极恨，形色能作苦；
于彼境界名，心中莫生苦。
43
怨敌结三恨，今生能作苦；
不随至他生，随业而彼去。
44
嗔恚今生逼，
生生招痛苦；
如此大损害，
何故增心中。
45
以慈清凉水，忆念佛教诲；
如此大损害，愿息灭心中。
46
六牙对恶猎，贤善对捕蛇；
法护忍父亲，猿王忍岩落。
47
无数诸生中，忍受他人过；
忆念佛忍度，智者应忍耐。
48
久住于教中，如是无过失；
愿他人认为，于教有利益。
49
久住于教中，此等如我等；
莫令他认为，于教无利益。
50
嗔恼焚烧二，自他俱受苦；
应于一切处，舍除为利他。
51
寿命非他与，亦非自在住；
应忍他人过，与他争非善。
52
厌恶骂诽谤，不忍愚取之；
能忍则不取，知其可厌故。
53
他与粪秽物，馈赠无人取；
如是恶言语，正念不取忍。
54
河浪涛波动，至岸皆平息；
一切生起嗔，遇忍皆平息。
55
嗔狂者言语，不狂何所为；
彼说如是语，自己成狂者。
56
易嗔不能忍，恶想多怖畏；
如村中野狗，莫如是应舍。
57
具足慈忍者，
一切处无畏；
为利他人故，
修忍与慈心。
58
他骂与诽谤，还自不及他；
如扬尘逆风，何须重于忍。
59
骂詈与诽谤，自业所逼迫；
此世他世劣，不忍者所得。
60
骂詈不及我，
自作无利益；
智者如是知，
不重视骂詈。
61
欲令生变异，怨敌多方便；
莫随敌所欲，汝应无变异。
62
以慈水自嗔，他嗔皆息灭；
以慈水遍洒，遍息诸火焰。
63
自他嗔恚火，遍住诸方所；
以慈水遮止，一切得寂灭。
64
莫近自己火，亦莫近他火；
唯以慈心水，息灭自他火。
65
有德有德人，毁誉有德德；
毁毁莫生嗔，誉誉莫贪著。
66
任何恶作者，毁不能灭德；
赞不能增长，两者勿重视。
67
嗔云翳覆时，慈月不光明；
离彼此慈月，光明极殊胜。
68
善眠善梦想，两护不贪著；
定慧去愚痴，梵天十一德。
69
愿以慈作凉，以慧得慧眼；
莫如无光明，如月去复来。
70
远近诸众生，以慈遣馈赠；
为得说正法，如月去复来。
71
为除垢清凉，常作如光明；
高下无分别，如水去复来。

72.

Asaassatesu phuṭṭhesu, lokadhammesu aṭṭhasu;

Patiṭṭho nibbikāro tvaṃ, pathavīsadiso bhava.

73.

Nākāsi kalahaṃ silā, sadā kenaci niccalā;

Mettāyanto khamāyanto, mahāsilaṃ guruṃkare.

74.

Silāva sīlavā hotu, duruttāni titikkhatu;

Paccutte dosasaṃvaḍḍho, anuttova pasambhati.

75.

Sabbe ahaṃva icchanti, sattā sukhanti ñātuna;

Bhāveyya kamato mettaṃ, piya majjhatta verike.

76.

Sabbe tasanti daṇḍassa, sabbe bhāyanti maccuno;

Attānaṃ upamaṃ katvā, nahaneyya naghātaye.

77.

Sukha kāmāni bhūtāni,

Yodaṇḍena vihiṃsati;

Attano sukha mesāno,

Pecca so nalabhesukhaṃ.

78.

Averā byāpajjā nīgho, sukhī cassaṃ ahaṃva me;

Hitakāmā tathā assu, majjhattā verinopica.

79.

Mātaro bhātaro ñātī, dāyako pāsakāpica;

Sukhīhontūti bhāveyya, caje tesuca lagganaṃ.

80.

Doso mettāya dūrāri, taṇhā āsanna verikā;

Taṇhaṃ piyesu vāreyya, dosaṃ verīsu mettiko.

81.

Ekuddese kakammāca, sissā ācariyā sukhī;

Hontu sabrahmacārīca, teca ññoñña hitāvahā.

82.

Rājānoca amaccāca, gāme issariyā sukhī;

Bhavantu devatāyoca, tehi surakkhito sukho.

83.

Mayaṃ yena suguttāva,

Sukhitā raṭṭhavāsino;

Sukhī kalla tthu sorājā,

Tejavanto cirāyuko.

84.

Raṭṭha piṇḍena jīvāma, raṭṭhavāsī sukhantuti;

Bhāveyyevaṃ amoghaṃva, raṭṭhapiṇḍaṃ subhuñjati.

85.

Āpāyikā bahū santi, mātāpitādi pubbakā;

Tecaññeca sukhīnīghā, ssva byāpajjā averino.

86.

Sattā bhūtāca pāṇāca, puggalā attabhāvikā;

Thī pū riyā nariyāca, devānarā nipātikā.

87.

Averā hontu byāpajjā, anīghāca sukhī ime;

Attānaṃ parihārantu, catudhā iti bhāvaye.

88.

Puratthimāya disāya, sabbesattā averino;

Abyāpajjā sukhīnīghā, hontūti tāva bhāvaye.

89.

Puratthimāya disāya, sabbepāṇātiādinā;

Dvādasakkhattuṃ bhāveyya, sesāsupi ayaṃnayo.

90.

Catuddisā nudisā dho, uddhaṃ sattāca pāṇino;

Bhūtāca puggalā atta, bhāvī sabbe thi pūrisā.

91.

Ariyā ariyā devā, narāca vinipātikā;

Averā byāpajjā nīghā, sukhattāca bhavantu te.

92.

Catuddisā nudisā dho, uddhanti dasakedisi;

Dvādase te paricchijja, bhāveyya puggale budho.

93.

Mettā vassena temetu, pajjuntoviya sabbadhi;

Mākiñci parivajjehi, evaṃ mettā subhāvitā.

94.

Pañcā nodhi sattodhisā, siyuṃ dvādasapuggalā;

Ntu catūhesu bhāvetvā, aṭṭhatālīsakā siyuṃ.

95.

Dasakedisi tāmettā, catussata asītiyo;

Aṭṭhatālīsāhi pañca, satā ṭṭhavīsa sādhikā.

96.

Dukkhite karuṇaṃ brūhe, muditaṃ sukhite jane;

Mettāceva upekkhāca, ubho ubhosu bhāvitā.

97.

Brahmavāsīti vattabbo, tesvaññatara vāsito;

Gandhabhūtesu so loke, brahmāviya virocati.

Appamādāvaha pakiṇṇakaniddesa

1.

Saṃvijjanti dha lokasmiṃ,

Bahū jīvitakappanā;

Gahetvā patta muñcho yo,

Jīvikānaṃ sa lāmako.

2.

Sukulāca tadupagā, kāmabhogā napekkhino;

Na bhayaṭṭā na iṇaṭṭā, neva ājīva kāraṇā.

3.

Nālaṃva gihinā brahma, cariyāya akhaṇḍitaṃ;

Gharāvāso tisambādho, pabbajjāva nirālayā.

4.

Bhavapaṅkā pamuccāma, tivittiṇṇā bhayānakā;

Paṭipatti yimāyāti, katvā tadupagā ime.

5.

Uttiṭṭhe nappamajjeyya, dhammaṃ caritaṃ sucare;

Dhammacārī sukhaṃseti, asmiṃloke paramhica.



我来为您翻译这段巴利文：
72
于八世间法，无常所触时；
汝应立不动，如地无变异。
73
岩石不争斗，常与谁不动；
修慈与修忍，应重大岩石。
74
如石持戒者，应忍恶言语；
报以嗔增长，不报自寂灭。
75
一切众生皆，如我欲安乐；
次第修慈心，爱中怨三类。
76
一切畏刑罚，一切畏死亡；
以己为譬喻，勿杀勿教杀。
77
欲求安乐者，
以杖加害他；
自求安乐者，
后世不得乐。
78
无怨无恼害，愿我得安乐；
愿彼如是有，中怨诸众生。
79
母亲与兄弟，亲属施主等；
愿彼得安乐，应舍著彼等。
80
嗔为慈远敌，爱为近怨仇；
于爱应防爱，于敌修慈者。
81
一方恶业者，师徒得安乐；
同梵行安乐，互相有利益。
82
国王与大臣，村主得安乐；
诸天神安乐，护彼者安乐。
83
我等善护卫，
国民得安乐；
愿彼王安乐，
具威久寿命。
84
我食国施食，愿国民安乐；
如是修不虚，善用国施食。
85
堕落道众多，父母等前生；
彼等及余者，无恼无怨乐。
86
众生及生类，生命及补特；
男女两种人，天人及堕趣。
87
愿彼无怨恼，无害得安乐；
自护持四处，如是应修习。
88
东方诸众生，愿彼无怨敌；
无恼无害乐，如是先修习。
89
东方诸众生，一切生命等；
十二遍修习，余方亦如是。
90
四方与四维，上下诸众生；
生类及补特，一切男女等。
91
圣非圣天人，及诸堕趣者；
无怨无恼害，愿彼得安乐。
92
四方与四维，上方共十方；
十二类众生，智者应遍修。
93
慈雨普遍注，如雨降一切；
莫有所遗漏，如是善修慈。
94
五界十二人，十二类众生；
四处遍修习，成四十八种。
95
十方所修慈，四百八十种；
四十八加五，百二十八增。
96
于苦修悲心，于乐修喜心；
慈舍二种心，于二俱修习。
97
应名梵住者，住此随一者；
此世如梵天，光明具香德。
不放逸杂集解说
1
此世间之中，
众多活命法；
持钵行乞者，
活命最下劣。
2
善族来此处，不贪求欲乐；
非畏非负债，亦非为活命。
3
在家不能行，完整梵行事；
家居实狭隘，出家无系缚。
4
欲脱有泥淖，渡三怖畏处；
为此行道故，彼等来此处。
5
应起莫放逸，善行于正法；
行法者安乐，此世及他世。;

6.

Svāgatā vata tebhikkhū, pattā sambuddhaputta taṃ;

Gihi bandhana pucchijja, sukhitā sāsane ratā.

7.

Katapuñña visesāva, ete suladdha dullabhā;

Chaṭṭetvāpi mahārajjaṃ, nedisaṃ laddha maññadā.

8.

Svāgatā sugatī hontu, māduggatī pamādino;

Dussīlā ce gamissanti, apāyaṃ tibhayānakaṃ.

9.

Gihibhogā parīhinno, sāmaññattañca dūbhato;

Paridhaṃsamāno pakireti, chavālātaṃva nassati.

10.

Kuso yathā duggahito, hatthamevā nukantati;

Sāmaññaṃ dupparāmaṭṭhaṃ, nirayā yupa kaḍḍhati.

11.

Yaṃkiñci sithilaṃ kammaṃ, saṃkiliṭṭhañca yaṃkataṃ;

Saṅkassaraṃ brahmacariyaṃ, nataṃhoti mahapphalaṃ.

12.

Kariyāce kariyā venaṃ, daḷhamenaṃ parakkame;

Sithilohi paribbajo, bhiyyo ākirate rajaṃ.

13.

Iti vuttaṃ munindena, nussaraṃ ani vattito;

Sadā alina cittena, careyya buddhasāvako.

14.

Rāgaṃ asubhacintāya, dosaṃ mettāya vāraye;

Maraṇena dhajaṃmānaṃ, sambuddhe tikkha saddhiko.

15.

Asubhā kāmavitakkaṃ, mettā byāpāda takkitaṃ;

Vihiṃsaṃ karuṇāyeva, nivāreyya sadāsato.

16.

Buddhāṇatti sadātīto, micchāvitakka pīḷito;

Pāpadhammehi saṃkiṇṇo, soniccāpāya gāmiko.

17.

Dhovitvā pattimalāni, punātikkama saṃvuto;

Micchāvitakka sañchedī, dūro apāya gāmito.

18.

Khīṇāsavatta buddhattaṃ, niyyānika ntarā yikaṃ;

Sīhanādaṃ catuṭṭhāne, vesārajjo jino nadi.

19.

Sīlaṃ niyyānikaṃ nāma, āpatti antarāyikaṃ;

Antarāya manāpajja, niyyāneva patiṭṭhatu.

20.

Niyyānikāca asubhā, subhasaññā ntarāyikā;

Antarāya manāpajja, niyyāneva patiṭṭhatu.

21.

Nānāpatti pakiṇṇopi, pārājikā vasesako;

So mityatta paṇīdhīhi, lajjīyeva visodhako.

22.

Alajjīkamma kiṇṇopi,

Saṃvejetvā sumittiko;

Lajjīyeva visodhento,

Matakova asodhako.

23.

Yo pubbeva pamajjitvā, pacchāso nappamajjati;

Somaṃ lokaṃ pabhāseti, abbhāmuttovacandimā.

24.

Dhuraṃkatvā dhipatayo, yo puññesu parakkame;

Tassa niyyānikaṃ kammaṃ, kiṃnāmakaṃ nasijjhate.

25.

Paccate munino bhattaṃ, thokaṃthokaṃ ghareghare;

Piṇḍikāyeva jīvantu, māpajjantu anesanaṃ.

26.

Dhoveyyā pattimagāni, vuṭṭhāna desanambuhi;

Saṃvarissanti cittena, sīlaṃ dhotassa nimmalaṃ.

27.

Buddhāṇātikkamāpatti , niggahe rāgadosake;

Natthi sañcicca āpatti, lajīva so pavuccati.

28.

Vāṇijja kasikādīhi, nāhāreṭṭhi dhasāsane;

Dhura dvayaṃva kiccaṃ taṃ, nāññakiccehi hāpaye.

29.

Niggaṇheyya sakaṃcittaṃ, kiṭṭhādiṃ viya duppasuṃ;

Satimā sampajānoca, care sabbiriyāpathe.

30.

Yathā thambhe nibandheyya, vacchaṃ damaṃ naro idha;

Bandheyyevaṃ sakaṃcittaṃ, satiyā rammaṇe daḷhaṃ.

31.

Adhisīlādhicittānaṃ, adhipaññāya sikkhanaṃ;

Bhikkhu kiccattayaṃ etaṃ, karontova subhikkhuko.

32.

Pañcāṭṭha dasa sīlāni, nādhisīlaṃ taduttari;

Pātimokkhaṃ adhisīlaṃ, pabbatā dhika meruva.

33.

Pātimokkhaṃ visodhento, appeva jīvitaṃ jahe;

Paññattaṃ lokanāthena, nabhinde sīlasaṃvaraṃ.

34.

Sīlenā tikkamaṃ thullaṃ, pariyuṭṭhaṃ samādhinā;

Paññāyā nusayaṃ saṇhaṃ, kilesaṃ bhikkhu bhindati.

35.

Sāsanassādi sīlaṃva, majjhe tassa samādhiva;

Paññāva pariyosānaṃ, kalyāṇāva imetayo.


我来将这些巴利文诗偈完整翻译成简体中文：
6
比丘们，善来啊！
你们已得佛子地；
抛却在家系缚后，
安乐于教法中。
7
此等殊胜福德者，
得此甚难得之事；
纵使舍大王位时，
亦未得如此福报。
8
善来者得善趣去，
放逸者入恶道中；
破戒者必将堕入，
三种怖畏恶趣中。
9
失却在家诸受用，
又失沙门之本分；
衰败毁坏如朽木，
终将灭亡无所依。
10
如执茅草不当心，
必将割伤执持手；
邪行沙门法亦然，
终将牵人入地狱。
11
所作懈怠放逸业，
及所作污秽之业；
染污不净梵行者，
不得殊胜大果报。
12
若有所作当精进，
坚固勇猛勤精进；
放逸懈怠修行者，
只会增长诸尘垢。
13
如是牟尼王所说，
忆持莫有退转心；
佛陀弟子当常以，
无懈怠心而行道。
14
以不净想除贪欲，
以慈悲心除嗔恚；
以死亡想除我慢，
于佛具足锐利信。
15
以不净除欲寻思，
以慈心除嗔恚念；
以悲心除害想念，
常当如是保正念。
16
违背佛陀教诫者，
为邪思维所逼迫；
与恶法相应混杂，
必定常趣向恶道。
17
洗净诸垢得清净，
防护不再有违犯；
断除一切邪思维，
远离趣向恶道者。
18
漏尽得证菩提果，
出离障碍皆远离；
四处宣说狮子吼，
胜者无畏大音声。
19
戒行名为出离道，
犯戒即是诸障碍；
莫遇障碍诸过失，
唯愿安住出离道。
20
不净观为出离法，
净想即是诸障碍；
莫遇障碍诸过失，
唯愿安住出离道。
21
虽犯种种轻重戒，
除去根本四重罪；
以正意乐求清净，
具惭愧者得清净。
22
无惭造作诸恶业，
善友教诫生厌离；
唯有惭愧得清净，
无惭如死难清净。
23
若人先前虽放逸，
后来不复起放逸；
彼照耀此世间界，
如月出离云翳时。
24
以此为首为主要，
精进修习诸福业；
彼之出离诸善业，
有何因缘不成就？
25
牟尼食物当随处，
家家少许而乞食；
唯依托钵而生活，
莫起不当求活命。
26
当以忏悔清净水，
洗涤罪垢令出离；
以心护持诸禁戒，
洗净戒行得清净。
27
违犯佛陀诸禁戒，
调伏贪欲与嗔恚；
若非故意所违犯，
是名具足惭愧者。
28
贩卖耕种诸事业，
莫求活命污佛教；
唯有二种正事业，
莫以他事废正业。
29
调伏自己之心念，
如防恶牛入稻田；
具足正念与正知，
一切威仪悉摄持。
30
譬如此处诸世人，
以柱系缚调伏牛；
如是系缚自心念，
正念所缘要坚固。
31
增上戒与增上心，
及增上慧诸学处；
比丘三种正事业，
修习即是善比丘。
32
五戒八戒与十戒，
不名增上清净戒；
别解脱戒增上戒，
如须弥胜诸山王。
33
清净护持别解脱，
宁可舍弃自身命；
世间导师所制戒，
不应毁破戒律仪。
34
以戒断除粗重染，
以定调伏缠结惑；
以慧断除细随眠，
比丘如是断烦恼。
35
教法初始即是戒，
中间即是等持定；
最后即是智慧力，
此三善法为清净。

36.

Mahāpuññe ṭhitaṃ sīlaṃ, samādhi appanā gataṃ;

Catumagga yutā paññā, etaṃ sikkhattayaṃ mataṃ.

37.

Sīlanalakkhaṇaṃ sīlaṃ, dussīlya dhaṃsanaṃ rasaṃ;

Hirottappa padaṭṭhānaṃ, suci paccupaṭṭhānakaṃ.

38.

Sasīlagutti nāthoca, dunnigaho visārado;

Dhammaṭṭhītīti pañcete, guṇā venayike matā.

39.

Ādi kalrāṇa saṃvedī, sīlamattaṭṭha bhikkhavo;

Uddhaṃ kalyāṇa lābhāya, alino anivattiko.

40.

Dhovitvā pattimalāni, vuṭṭhāna desana mbuhi;

Suddhasīle ṭhitoyeva, evaṃ cinteyya paññavā.

41.

Sampuddhorasa puttāva, buddhurojā nussāvanā;

Sambhūtā pitu dāyādā, puttānāma sabhāvato.

42.

Khīraṃ pitvāva jīvanti, jātāpi idha puttakā;

Pariyatti jinakkhīraṃ, pitvāva jinaputtakā.

43.

Dāyoca nāma buddhassa, dhammāmisa vasādvidhā;

Maggañāṇā dayo dhammo, cattāro paccayāmisā.

44.

Cira māmisa dāyādā, rājapūjādi gāhino;

Dāyā missaggahaṃ nicchi, saddhamma garuko jino.

45.

Lakkha kappa catussaṅkhya, kālaṃ vicita niccitaṃ;

Dhammadāyaṃ navindamhā, buddhaputtāpi yemayaṃ.

46.

Buddhavārita dāyādā, saddhammadāya bāhirā;

Puttāpi satthudāsābhā, bhuttamattā hi dāsakā.

47.

Bhaddanta rāhulasseva, dāyaṃ nopi adā jino;

Nādiyimhā pamādāya, taṃ dāyaṃ kusalantakaṃ.

48.

Dhammadāyādā mebhikkhave tumhebhavatha,

Māāmisa dāyādā;

Iti vuttaṃ munindena,

Sāvakesu dayāvatā.

49.

Imāya buddhavācāya, buddhasantaka taṃ sare;

Dvinnaṃ āmisaa dāyāda, bhāvassaca nivāraṇaṃ.

50.

Rajje caṇḍālaputtāva, saddhammacakka vattino;

Puttā hontāpi dāyesmiṃ, nirāsā tiva ninditā.

51.

Micchājīva samāpannā, accāsā paccayāmise;

Mahājānīya sampattā, moghakatvā tidullabhaṃ.

52.

Gihikāme pahāyāgo, paravantosu laggito;

Gaṅgātiṇṇo taḷākamhi, nimuggovā tinindito.

53.

Cīvare piṇḍapāteca, paccaye sayanāsane;

Etesu taṇha mākāsi, mālokaṃ punarāgami.

54.

Itivuttā nusārena, paccavekkhaṇa suddhiyā;

Āmisesu hane āsaṃ, puttamaṃsu pamaṃ saraṃ.

55.

Seyyo ayoguḷo bhutto,

Tatto aggisikhūpamo;

Yañce bhuñjeyya dussīlo,

Raṭṭhapiṇḍaṃ asaññato.

56.

Itivuttaṃ nucintento, vajje dussīla bhāvato;

Sīle ṭhitova bhuñjeyya, māditta guḷakaṃ gili.

57.

Annāna matho pānānaṃ,

Khādanīyāna mathopi vatthānaṃ;

Laddhāna sannidhiṃ kariyā,

Naca parittase tāni alabhamāno.

58.

Aññāhi lābhupanisā, aññā nibbāna gāminī;

Sakkāraṃ nābhinandeyya, viveka manubrūhaye.

59.

Akatvā āmise āsaṃ,

Saddhammeyeva āsiko;

Appamatto samāraddho,

Dhammadāyaṃ labhissati.

60.

Pariyattiṃ vinā seyyaṃ, nalabhanti budhāapi;

Seyyatthikova sikkheyya, neva pūjādi kāraṇā.

61.

Bhavanissaraṇatthaṃva , sikkhe nā laggadūpamo;

Tathūpamāya sikkhanto, apāyesu patissati.

62.

Sikkhitena amānatthaṃ, nasādhu mānathaddhiko;

Mudubhāvāya sikkhitvā, damento muduko bhave.

63.

Rāgaṃ dosaṃ dhajaṃmānaṃ, sikkhantopi vivajjaye;

Daharāpi hi miyyanti, natthi vassaggato mataṃ.

64.

Saddhaṃtikkheyya buddhena, rāgaṃ asubha cintayā;

Maraṇena dhajaṃmānaṃ, dosaṃ mettāya vāraye.

65.

Etehi caturakkhehi, ganthaṃ sikkheyya saṃ vuto;

Sikkhantassehi rakkhehi, nakoci saṃkilesiko.



我来将这些巴利文诗偈完整翻译成简体中文：
36
戒立于广大福德，
定达深奥等持境；
慧与四道相应时，
此为三学之所依。
37
戒以防护为特相，
摧毁恶戒为作用；
以惭愧为近因缘，
清净即是现起相。
38
自戒护持有依怙，
难调能调无所畏；
法住立为第五德，
此为律者五种德。
39
初善感受之比丘，
仅住于戒之境界；
为得上善不退转，
勇猛精进无懈怠。
40
以忏悔清净之水，
洗涤一切诸罪垢；
安住清净戒律已，
有智之人如是思。
41
正觉胸臆所生子，
佛胸中生听教者；
生为父之继承人，
本性即是佛子者。
42
如饮乳汁而生存，
此处所生诸子等；
饮佛法乳而生存，
佛子亦复如是住。
43
佛陀遗产有二种：
法与资具两种别；
道智等即是法财，
四资具是物资财。
44
长久耽着物资者，
乐受王者供养等；
胜者重视正法财，
不取物质诸遗产。
45
历经四阿僧祗劫，
百千劫中所积集；
我等虽为佛子众，
未得正法之遗产。
46
远离佛陀之遗产，
不得正法诸遗财；
虽为导师之佛子，
如仆食主剩余食。
47
如善贤罗睺罗般，
胜者未授法遗产；
由于放逸不受持，
善法遗产皆失去。
48
比丘们应成为我，
法嗣而非物资嗣；
牟尼导师如是说，
悲愍声闻诸弟子。
49
忆持佛陀此言教，
了知佛陀之所有；
远离二种资具爱，
不作物质之继承。
50
如旃陀罗子王位，
正法轮王之佛子；
虽为佛子无遗分，
如是应受诸讥毁。
51
从事邪命求活命，
贪求过度诸资具；
遭受重大诸损失，
虚度难得之三宝。
52
舍离在家诸欲已，
复著资具为他奴；
如渡恒河已度者，
复没小池受讥嫌。
53
于诸衣服与饮食，
医药所需卧具等；
于此莫生贪爱心，
勿重返回世间中。
54
依照如是之教诫，
观察清净诸资具；
断除资具之希求，
忆念我为佛真子。
55
宁食烧红铁丸食，
犹如烈火炽燃时；
不应破戒无节制，
受用信众之供养。
56
思维如是之教诫，
远离破戒诸过患；
住戒受用诸饮食，
勿吞烧热铁丸食。
57
若得饮食诸物品，
及得衣服诸资具；
不应贮藏为储积，
未得之时莫忧虑。
58
一是利养之因缘，
一是趣向涅槃道；
不应欢喜诸供养，
应当增长远离行。
59
不作资具之希求，
唯求正法为所依；
不放逸心勤精进，
必得正法之遗产。
60
离教法者虽智者，
不得殊胜之利益；
为求胜利而学习，
非为供养等因缘。
61
为出轮回而学习，
不应如蛭之执着；
若如彼蛭而学习，
终将堕落诸恶趣。
62
学习不应生我慢，
我慢刚强非善法；
学习应当求柔顺，
调伏成就柔和性。
63
虽在学习勤精进，
应离贪嗔与我慢；
少年亦有命终时，
寿命不定长与短。
64
于佛锐利具信心，
以不净想除贪欲；
以死随念除我慢，
以慈心法除嗔恚。
65
以此四种防护法，
摄受学习诸经典；
以此诸多防护法，
不受任何之染污。

66.

Buddhavācampi sajjhāya, etepi manasīkara;

Vutto dhammavihārīti, ediso sāsane varo.

67.

Garūna mupadesena,

Caturakkho susīlavā;

Appassutopi pāsaṃso,

Bhiyyoyeva bahussuto.

68.

Sātaṃ sevakkhaṇevappaṃ, taṃhetvā nantādukkhanti;

Dhīro āsaṃ hane kāme, khuradhāramadhūpame.

69.

Yodha kāme sukhaṃmaññi,

Na so dukkhā vimuccati;

Mātāhi byaggha manvento,

Vacho mutto kathaṃbhayā.

70.

Tiracchā peta laddhabbe, nāsaṃ kāmasukhe kare;

Bhāyitabba sukhaṃ tañhi, tasmiṃ laggā mahātapā.

71.

Laddhā kāmasukhaṃ bālā, pamodanti napaṇḍitā;

Pasupakkhībhi laddhabbaṃ, anantadukkha kāraṇaṃ.

72.

Laddhā dhammaratiṃviññū, modanti na apaṇḍitā;

Anoma satta paribhogaṃ, bhaganissaraṇāvahaṃ.

73.

Hīnakammaṃ paṭicchannaṃ, kāmassādaṃ napatthaye;

Dhamme pītiñca pāmojjaṃ, pattheyya sādhusampato.

74.

Pariggaṇhanti yekāme, hiṃ santite tadatthikā;

Pariccattaṃ na hiṃ santi, muttaṃ vaṇṇenti sādhavo.

75.

Niccupakkamma puṭṭhopi, kāyo verīvasā nugo;

Aciraṃyeva bhūsāyī, yuttova ta mupekkhituṃ.

76.

Rakkhitopi aguttova, kāyo bhayamukhe ṭhito;

Tasmā kāya mupekkhitvā, caredhamma machambhito.

77.

Puṭṭho puṭṭhopi yaṃkāyo, bhuvi rogāsayīsayī;

Kataṃkataṃ mudhāto na, tadatthaṃ duccare care.

78.

Pāpaṃ karoti yobālo,

Puṭṭhuṃ kāyaṃ tidubbharaṃ;

Bhūmyaṃ kāyaṃ ṭhapetvāna,

Anātho so apāyiko.

79.

Verīvasā nugaṃ kāyaṃ,

Bālo poseti duccaro;

Posento niraye pakko,

Kāyo bhūmyaṃ vikāragū.

80.

Pāpaṃ mākara kāyatthaṃ, kāyo verī vasānugo;

Bhūmyaṃ sessati vekārī, pāpiko nirayaṃ gato.

81.

Amayhaṃ mayhasaññāya,

Kāyaṃ rogavasānugaṃ;

Posaṃ patto mahājāniṃ,

Nokāso dhamma mikkhituṃ.

82.

Kāyāpekkhāya nokāso,

Dhammaṃ daṭṭhuṃ rahogato;

Upekkhāyeva okāso,

Dukkhitā mha apekkhayā.

83.

Citta saṃsodhakā pakkā, kāyasaṃsodhakā navā;

Sodhe cittaṃva pakkatthaṃ, nakāyaṃ bhavabhīruko.

84.

Cittasaṅkharaṇaṃ sādhu, taṃ saṅkhataṃ pabhassaraṃ;

Nasādhu kāyasaṅkhāro, saṅkhatopyasubhova so.

85.

Sabhāva malinaṃ kāyaṃ, nimmalāya kathaṃ kare;

Āgantumalinaṃ cittaṃ, sakkā kātuṃ sunimmalaṃ.

86.

Ādhibyādhi parotāya, ajjasvevā vināsinā;

Kohināma sarīrāya, dhammāpetaṃ samācare.

87.

Sabhāvajegucchaṃ kāyaṃ, sobhetuṃnevasakkuṇe;

Cittaṃ vā laṅkataṃ sobhaṃ, sīlādi gandhavāsitaṃ.

88.

Sace bhāyatha dukkhassa, sace vo dukkha mappiyaṃ;

Mākattha pāpakaṃ kammaṃ, āvivā yadivā raho.

89.

Kilesā gantumalaṃcittaṃ, pabhassara sabhāvikaṃ;

Tadāgantumalaṃ dhova, cittaṃ dhote pabhassaraṃ.

90.

Kilesā gantumalaṃcittaṃ, upakkamena sodhaye;

Suvisuddha manāyeva, uttariṃsu bhavaṇṇavā.

91.

Kāye malamupekkhāya, citte malaṃva dhovatu;

Citte hi nimmalesanto, pūtikāyopi pūjito.

92.

Kāyarogaṃ titikkhāya, cittarogaṃ cikicchatu;

Sukhito kāyarogīpi, citte nirāmaye sati.

93.

Kāyaroge bahū vejjā, buddhuttiva manogade;

Idhāpi kāyiko santo, anantāva manorujā.

94.

Sīsadaḍḍha mupekkhāya, nibbātu rāgapāvakaṃ;

Khippaṃ asubha saññāya, niccadaḍḍhaṃ bhavebhave.

95.

Subhāya uṭṭhitaṃ rāgaṃ, asubhāya nivāraye;

Sorāgo sāditaṃ jantuṃ, catvāpāyaṃ nayissati.



我来将这些巴利文诗偈完整翻译成简体中文：
66
诵习佛陀之教言，
于此等法作意思；
如是称为法住者，
此人教中最殊胜。
67
依师教授得四护，
具足清净诸戒行；
虽少闻而应称赞，
何况多闻更应赞。
68
乐受暂时少安乐，
此因招致无尽苦；
智者断除欲乐希，
如蜜涂抹利刃上。
69
若人执着欲乐者，
彼不能脱诸痛苦；
如虎追逐其母亲，
犊子何能离怖畏。
70
畜生饿鬼境界乐，
莫对欲乐生希求；
彼乐实应生怖畏，
执着之人受大苦。
71
愚者得欲生欢喜，
智者不应生欢喜；
禽兽亦能得此乐，
此为无尽苦因缘。
72
智者得法生欢喜，
非智之人不欢喜；
殊胜圣者所受用，
能得出离诸有果。
73
隐秘卑劣诸恶业，
不应希求欲乐味；
于法喜悦生欢喜，
善士应求此法乐。
74
执取欲乐贪求者，
彼等伤害所执物；
舍离不再加伤害，
善人赞叹解脱者。
75
常被疾病所逼恼，
此身随顺如怨敌；
不久即当卧土中，
应当舍离生厌离。
76
守护亦是不防护，
此身住于怖畏门；
是故应当舍此身，
无畏修习正法行。
77
此身虽受诸资养，
终卧地上病所依；
为此造作徒劳功，
不应恶行养此身。
78
愚者为此难养身，
造作种种诸恶业；
此身终归卧地上，
无依趣向诸恶道。
79
如敌随逐此身躯，
愚者恶行养育之；
养育终堕地狱熟，
此身归土受变坏。
80
莫为此身造恶业，
此身如敌随逐人；
终将变坏卧地上，
造恶必堕于地狱。
81
执我所有此幻身，
随顺疾病所支配；
养育招致大损失，
无暇观察正法义。
82
执着此身则无暇，
独处观察正法义；
唯有舍离生厌离，
始得观法除痛苦。
83
净化心者为成熟，
净化身者为幼稚；
应净其心求成熟，
畏有不应净此身。
84
修治其心善美事，
心得清净极光明；
修治此身非善事，
纵使修治不净相。
85
本性不净此身躯，
如何能令得清净；
客尘所染此心识，
努力能令得清净。
86
为病所逼此身躯，
今日即将归灭尽；
谁为如此之身躯，
造作远离正法业。
87
本性可厌此身躯，
不能庄严令美好；
唯有庄严此心识，
以戒等香令芬芳。
88
若汝畏惧诸痛苦，
若汝不喜诸苦恼；
莫造恶业生罪过，
无论明处或暗处。
89
烦恼客尘染污心，
本性光明极清净；
当洗客尘诸污垢，
洗净其心得光明。
90
烦恼客尘染污心，
以方便力令清净；
极善清净无垢时，
超越轮回诸有海。
91
应舍此身诸垢秽，
唯洗心中诸污垢；
若得内心极清净，
不净身躯亦可敬。
92
忍受身体诸病苦，
医治内心诸病恼；
身病虽苦心安乐，
无有烦恼得安宁。
93
身病医者有众多，
唯佛能治心病者；
此世身病虽众多，
心病无量难计数。
94
舍离头痛诸病苦，
应灭贪欲大火焰；
速以不净之观想，
灭除生死常燃火。
95
因净相生起贪欲，
以不净想令远离；
贪欲所缚诸众生，
必定趣向四恶道。

96.

Paṇḍitānaṃ malaṃ māno, sottukkaṃsena pākaṭo;

Mākho attāna mukkaṃse, māvibhāve sakaṃmalaṃ.

97.

Guṇaṃ paṭicca guṇīnaṃ, ahaṃmāno samuṭṭhahe;

Maraṇaṃ anucintāya, dhajaṃmānaṃ nipātaya.

98.

Eko kāyavivekesī, katvā kilesaniggahaṃ;

Vase cittavivekesī, ubho padhi vivekādā.

99.

Adiṭṭhe asute ṭhāne, vaseyya mocanatthiko;

Assādaṃhi nivāretuṃ, diṭṭhe sute tidukkaraṃ.

100.

Adiṭṭhe asute raññe, vaseyyi ndriyagopako;

Vāretuṃ visayākiṇṇe, cakkhusotaṃ tidukkaraṃ.

101.

Rāgaṃ asati uppannaṃ, santābhujena vāraye;

Bāhire rāga muppannaṃ, anto asubhacintayā.

102.

Rāgaṃ chindāti buddhāṇaṃ, saraṃ bhikkhu rahogato;

Passaṃ kāyedha jegucchaṃ, labheyyā siṭṭhamocanaṃ.

103.

Kāyaṃ asubhatopassa, kallakāleva dassanaṃ;

Moghaṃ kālaṃ nakhīyeyya, bhaveyyuṃsvepiāturā.

104.

Kāyaṃ jegucchatopassa, bālyanto paccavekkhiya;

Ādo kiñci jigucchāya, jiguccheyyāyatiṃ bhusaṃ.

105.

Kāyādinava mikkheyya, dāni kiñcipi dassanaṃ;

Āyatiṃ maggalābhāya, bhaveyya upanissa yo.

106.

Itthīna maṅgamaṅgāni, napasseyya nacintaye;

Tadāsā ubhato bhaṭṭhā, sugatyā sāsanāpica.

107.

Itthirūpa sarākaḍḍhā, bhaṭṭhā bahūva sāsanā;

Ihāpi dukkhitā hutvā, te pecca atidukkhino.

108.

Puṃmano pariyādāya, itthirūpasarā ṭhitā;

Tassama mañña mekampi, navijjateva sabbadhi.

109.

Sallape asihatthena, pisācenāpi sallape;

Āsade āsivisepi, aggikkhandhepi āsade;

Natveva mātugāmena, ekekāya supesalo.

110.

Kāmaṃ asubhacintāya, byāpādaṃ snehacetasā;

Vihiṃsaṃ karuṇāyehi, vitakkaggī tayosame.

111.

Asameta vitakkaggī, thusarāsimhi khāṇuva;

Athirā sāsane tāpī, tepacchāatitāpino.

112.

Asubhā pagame lokā, taṃ mettāyupasaṅkame;

Subhāvitāhi etāhi, jaheloke piyāpiyaṃ.

113.

Gataṭṭhitādo uppanne, vitakkaggī tayo same;

Ātāpī pahitattoti, evaṃbhūto pavuccati.

114.

Vivādappatto dutīyo, keneko vivadissati;

Tassate saggakāmassa, ekatta muparocitaṃ.

115.

Sinihappatto dutīyo, kamekā sinihissati;

Tassate mokkhakāmassa, ekatta muparocitaṃ.

116.

Purato pacchatovāpi, aparo ce navijjati;

Tasseva phāsu bhavati, ekassa vasato vane.

117.

Sukhañca kāma mayikaṃ, dukkhañca pavivekikaṃ;

Pavivekaṃ dukkhaṃ seyyo, yañce kāmamayaṃ sukhaṃ.

118.

Yoca vassasataṃ jīve, apassaṃ udayabbayaṃ;

Ekāhaṃ jīvitaṃ seyyo, passato udayabbayaṃ.

119.

Suññāgāraṃ paviṭṭhassa, santacittassa bhikkhuno;

Amānussī rati hoti, sammādhammaṃ vipassato.

120.

Yatoyato sammasati, khandhānaṃ udayabbayaṃ;

Labhati pītipāmojjaṃ, amataṃ taṃ vijānataṃ.

121.

Iccuttaṃ dhammapāmojjaṃ, vivekajaṃ rasādhikaṃ;

Icchanto sīlavā bhikkhu, anivattita vīriyo.

122.

Vanā vāse vasitvāna, appicchādiguṇāvaho;

Pali bodhe samucchijja, bhāveyyevaṃrahogato.

123.

Kāye jegucchapuñjāni, rūpaṃ ruppanabhāvato;

Tassitā vedanā saññā, saṅkhārāca tatopare.

124.

Viññāṇañca imepañca, khandhā rāsatthato matā;

Tecānicca dukkhā nattā, upādā vayadhammino.

125.

Pheṇapiṇḍū pamaṃ rūpaṃ, vedanā pupphuḷūpamā;

Marīcikūpamā saññā, saṅkhārā kadalūpamā.

126.

Māyūpamanti viññāṇaṃ, dassite sabba dassinā;

Upamāhi samasse yya, pañcakkhandhe asārake.



我来将这些巴利文诗偈完整翻译成简体中文：
96
智者之垢为我慢，
因自高举而显著；
莫自高举显我慢，
莫彰显己诸污垢。
97
依于功德具德者，
生起我是之慢心；
思维死亡之无常，
摧毁高举我慢幢。
98
独处寂静远离身，
调伏一切诸烦恼；
住于心寂远离处，
二依远离得解脱。
99
未见未闻之处所，
欲求解脱应安住；
于所见闻生欢喜，
极难调伏令远离。
100
未见未闻旷野中，
护诸根者应安住；
诸根对境纷扰时，
眼耳难以得防护。
101
不在现前生贪欲，
以寂静处令远离；
外境生起诸贪欲，
内修不净观调伏。
102
比丘独处忆佛教，
断除一切诸贪欲；
观身可厌诸不净，
获得殊胜解脱果。
103
观身不净应及时，
把握时机勤观察；
莫虚度时生懈怠，
明日或有诸病苦。
104
观身可厌诸不净，
审察从初至终末；
始从少许生厌离，
后当极生厌离心。
105
观察此身诸过患，
现今稍有所见时；
未来必得道果证，
此为殊胜增上缘。
106
女人身体诸支分，
莫见莫思生执着；
彼等两失俱堕落，
善趣教法皆远离。
107
为女色相所牵引，
多人堕落离教法；
此世已受诸苦恼，
来世更受大痛苦。
108
男子心意被束缚，
女色相中而安住；
无有一事能比拟，
此为最胜诸缠缚。
109
宁与持剑者谈话，
宁与夜叉共言语；
宁近毒蛇与猛火，
不与端正女独处。
110
以不净想除贪欲，
以慈爱心除嗔恚；
以悲心除害想念，
此三觉火令寂灭。
111
未熄三种觉火者，
如稻草堆藏利刺；
于教不稳受热恼，
后更遭受大热苦。
112
以不净观离世间，
以慈心观而亲近；
善修此等诸观想，
舍离世间爱不爱。
113
行住坐卧诸威仪，
生起三种觉火时；
精进勤奋勇猛者，
如是称为真修行。
114
若有第二起诤论，
独处一人谁诤论；
欲求生天乐独处，
故赞叹独居功德。
115
若有第二生爱着，
独处一人谁爱着；
欲求解脱乐独处，
故赞叹独居功德。
116
前后左右诸方所，
若无他人相随伴；
彼独处者得安乐，
独居林野最殊胜。
117
欲乐所生诸安乐，
远离所生诸痛苦；
远离之苦为殊胜，
胜过欲乐之安乐。
118
若人寿活满百岁，
不见诸法生灭相；
不如一日之生命，
能见诸法生灭者。
119
入于空闲寂静处，
比丘心意得安详；
非人境界生喜乐，
正观诸法实相时。
120
随观五蕴生灭相，
喜悦欢喜由此生；
了知此即不死法，
智者如是得安乐。
121
如是所说法喜乐，
远离所生殊胜味；
持戒比丘若欲求，
精进不退勤修习。
122
住于林野修远离，
少欲知足诸功德；
断除一切遍计执，
如是独处勤修习。
123
身为可厌诸蕴聚，
色以变坏为其相；
受想诸行亦如是，
皆为蕴聚无实体。
124
识为第五此五蕴，
智者说为蕴聚义；
无常苦空无我相，
依止生灭为其法。
125
色如聚沫不坚实，
受如水泡易消散；
想如阳焰生幻相，
诸行如芭蕉无实。
126
识如幻化无坚实，
一切遍见者所说；
以此譬喻善思惟，
五蕴无实如空花。

127.

Yāva byāti nimmissati,

Koṭilakkhātahiṃkhaṇe;

Khandhā bhijjanti hutvāna,

Aniccānāma te tato.

128.

Bhaya pīḷitato dukkhā, anattā avidheyyato;

Khandhāva honti bhijjanti, añño koci nalabbhati.

129.

Khandhā niccā khayaṭṭhena, bhayaṭṭhena dukhācate;

Anattā sārakaṭṭhena, iti passe punappunaṃ.

130.

Bhāṇūdaye kayaṃ enti, hemante patitussavā;

Rāgā mānāca sabbevaṃ, satyā niccānupassane.

131.

Sīhanādaṃ vanesutvā, saṃvejenti sasotakā;

Vehapphalāpi lokevaṃ, jinerita tilakkhaṇaṃ.

132.

Vedanādīni nāmāni, nāmarūpadvayaṃva te;

Taṇhāvijjāca kammādi, nāmarūpassa paccayā.

133.

Nāmarūpaṃ pariggayha, tato tassaca paccayaṃ;

Hutvā abhāvato niccā, udayabbaya pīḷanā.

134.

Dukkhā avasavattittā, anattātitilakkhaṇaṃ;

Āropetvāva saṅkhāre, sammasanto punappunaṃ.

135.

Pāpuṇeyyā nupubbena,

Sabbasaṃyojana kkhayaṃ;

Tampatto arahā bhikkhu,

Bhavatiṇṇo sunibbuto.

136.

Natumhaṃ bhikkhave rūpaṃ, taṃ jahethāti vuttato;

Memetanti upādānaṃ, pañcakkhandhe vināsaye.

137.

Puttā matthi dhanā matthi, iti bālo vihaññati;

Attāpi attano natthi, kutoputtokutodhanaṃ.

138.

Iccutta manucintāya, attāti atthimetivā;

Saññaṃ nāseyya khandhāva, atthīti ābhuje budho.

139.

Khandhanāsa manābhujja, mato me puttako iti;

Socanti paridevanti puttonatthi nasomato.

140.

Bhijjamānesu khandhesu, attasaññī anattesu;

Nādikāla viparitā, mahājānīyataṃ gatā.

141.

Bhijjamānesu khandhesu, laggā rattā mamāyitā;

Nārīpumādi saññāya, viparetā anādike.

142.

Nādikāla viparito, attasaññī anattani;

Bhijjamānesu khandhesu, jaha ttāti mamāyanaṃ.

143.

Abhiṇhuppattiyāyeva, bhijjamāno naññayati;

Aniccalakkhaṇaṃ channaṃ, taṃ cinteyya supaññavā.

144.

Asanteyeva laggantā, namuccanti bhavattayā;

Natthi santesu laggantā, rūpakkhandhā dike svidha.

145.

Taṇhā gijjhati metanti, māno ahanti maññati;

Diṭṭhi gaṇhāti attāti, ete papañcakā tayo.

146.

Mame ta maha mattāti, papañcānaṃ vasānugo;

Gaṇhanto bhava paṅkamhi, nimmuggova bhayānake.

147.

Name nāhaṃ naattāti, etehi vivadaṃ kare;

Vivadantāva muccanti, bhavapaṅkā bhayānakā.

148.

Name nāhaṃ naattāti, daṭṭhabbanti jineritaṃ;

Tatheva sabbadā maññe, mā papañca vasānugo.

149.

Loko vivadi buddhena, nalokena kadāciso;

Anattāti jinuddiṭṭhaṃ, loko attāti maññati.

150.

Mo lokena samo hotu,

Tassamo kiṃtaduttare;

Andhibhūto ayaṃloko,

Sambuddhassa virodhiko.

151.

Sambuddhassa vasaṃ nvetu, sanjhādi bhayatajjito;

Tabbasaṃyeva anvento, bhavatiṇṇo bhavissati.

152.

Anattāti girā saccā, attāti vacanaṃ musā;

Musāya vivade loko, buddhena sacca vādinā.

153.

Turaṅgavajagāmamhā, purime camakya kānane;

Vasatā aggadhammena, therena racito ayaṃ.

154.

Arimatteyya buddhassa,

Dhamma ssutakkhaṇe bhave;

Khīṇāsavo mahāpañño,

Puññena tena sāvakoti.

Kāyapaccavekkhaṇā

1.

Nādikāla viparita, jana bhūtattha dassino;

Dātume kantikassādaṃ, satthu pādo timānito.

2.

Sīse pilandiyā modī, sambuddha caraṇa mbujaṃ;

Sādhu tuṭṭhikaraṃ brūmi, sukāya paccavekkhaṇaṃ.



我来将这些巴利文诗偈完整翻译成简体中文：
127
直至消散尽灭时，
百千俱胝刹那间；
诸蕴生起复灭尽，
故称无常即此义。
128
怖畏逼迫故是苦，
不受支配故无我；
唯有诸蕴生与灭，
更无他物可寻求。
129
诸蕴无常坏灭义，
怖畏之义即是苦；
无我即是无实义，
如是观察复观察。
130
如日出时露消散，
寒冬落雪复消融；
贪欲我慢亦如是，
常观无常皆消灭。
131
野兽闻得师子吼，
皆生怖畏与惊惶；
广果天众亦如是，
闻胜者说三法印。
132
受等诸法为名法，
名色二法为其体；
爱无明业等诸法，
是名色法之因缘。
133
遍知名色及因缘，
无常生已复灭尽；
生灭逼迫故是苦，
不受支配故无我。
134
三相系于诸行法，
反复观察勤修习；
逐渐必得诸结尽，
达此阿罗汉寂灭。
135
次第趣向于涅槃，
断尽一切诸束缚；
证得阿罗汉果者，
度脱轮回得寂灭。
136
诸比丘此色非汝，
应当舍离如是说；
我我所执诸执着，
于五蕴中应断除。
137
我有子我有财富，
愚者因此受苦恼；
自身尚且非己有，
何况子女与财富。
138
如是思维无我想，
"我"与"我有"皆虚妄；
当灭此想唯诸蕴，
智者应知实相义。
139
不知诸蕴皆坏灭，
悲叹"我子已死去"；
忧愁悲泣实无子，
亦无死者可寻求。
140
诸蕴坏灭无有我，
于无我中起我想；
无始轮回颠倒见，
招致重大诸损失。
141
诸蕴坏灭执着爱，
执我所有生贪著；
男女等想颠倒见，
无始轮回诸过失。
142
无始轮回颠倒见，
无我之中生我想；
诸蕴坏灭应舍离，
我与我所诸执着。
143
因常生起不觉知，
坏灭无常之法相；
此相隐覆难了知，
具慧应当善思维。
144
执着非有不解脱，
不出三有轮回中；
此处色蕴等诸法，
实有亦不应执着。
145
爱着执取为"我所"，
慢心执着为"我是"，
邪见执取为"实我"，
此三戏论为根本。
146
"我所""我是""有我"等，
随顺戏论诸过失；
执取沉没可怖畏，
生死轮回泥沼中。
147
"非我所非我非我"，
不应与此起诤论；
诤论不得解脱离，
可怖生死泥沼中。
148
"非我所非我非我"，
胜者说应如是见；
常应如是善思维，
莫随戏论自在转。
149
世间与佛起诤论，
佛不与世间诤论；
胜者宣说无我义，
世间执着有我见。
150
莫与世间同执见，
谁能胜过佛智慧；
此世间众皆盲暗，
与正觉者相违背。
151
应随正觉者教导，
惊怖轮回诸过患；
随顺胜者之教法，
必定度脱诸有海。
152
无我之语真实语，
有我之说虚妄言；
世间诤论虚妄法，
佛说真实无虚言。
153
此法由住胜法者，
上座长老所著作；
昔于马城寺院中，
（今缅甸蒲甘古城）。
154
愿于弥勒佛出世，
正法兴盛之时期；
具大智慧漏已尽，
以此功德为声闻。
身随观
1
无始轮回颠倒见，
众生不见真实义；
为令生起厌离心，
敬礼导师莲足迹。
2
头顶礼敬佛足莲，
欢喜宣说此法要；
善生喜悦令满足，
微妙身体随观法。

3.

Yoniso manasīkatvā, nādā viruddha maññitaṃ;

Sādhavo ta mudikkhantu, mayāpi mandabuddhino.

4.

Icchitabbāna māyattā, tesañca cayabhāvato;

Tadākārena vattitā, kāyo jeguccha puñjako.

5.

Punappunaṃva okkama, ñāṇa manto pavesiya;

Bāhiraṃva anālamba, ikkhaṇā paccavekkhaṇā.

6.

Maṃsacchanna ṭṭhirūpeva, manoja vāyu cālite;

Nārī gatāti yācintā, neva sāpaccavekkhaṇā.

7.

Saññādiṭṭhica cittañca, vipallāsā imetayo;

Ta dākārena vattanti, avijjo ttharitā bhusaṃ.

8.

Āsā viparite yesaṃ,

Vipallāsāti tematā;

Āsā āsisanā vuttā,

Taṇhāyeva sabhāvato.

9.

Asubheva subhamiti, anicceeva niccato;

Dukkheyeva sukhaṃvāti, anattaniva attato.

10.

Saññāṇaṃ dassanaṃ cintā,

Dvādasā kārato tayo;

Diṭṭhisā cādi maggena,

Sesā sesehi vajjhitā.

11.

Taṇhā tassi mametanti, māno maññi ahantica;

Yassi diṭṭhica attāti, papañcā nāmime tayo.

12.

Papañcanti saṃsāraṃ, tasmā papañcanāmakā;

Bhavayante payojentā, mokkhaṃ nādaṃsu te ciraṃ.

13.

Bhavapaṅke ni mujjantā, papañcānaṃ vasānugā;

Cirassaṃ dukkhitā honti, ārā nibbānato tiva.

14.

Name nāhaṃ naattāti, etehi vivadaṃ kare;

Bhaṇḍantā vivadantā te, nibbānato adūrino.

15.

Vipallāse papañceca, dvepiete pahātave;

Sopaccavekkhitabbe vaṃ, kāyo jegucchapuñjako.

16.

Kesā lomā nakhādantā,

Taṇhāyāpica gocarā;

Tasmā te daṭṭhukāmena,

Taṇhā nivāritā sadā.

17.

Laggikā chaviyaṃyeva, taṇhā bāhiragocarā;

Tasmā ettha tacovāha, sambuddho na bahicchaviṃ.

18.

Esā tacapariyanta, padenāpi nivāritā;

Ato chavi manālamba, tacasīva manekare.

19.

Jigucchitāni chādeti, aṭṭhi maṃsa tacādini;

Ñāṇena chindi tabbāca, tasmā chavīti vuccati.

20.

Chaviṃ chetvā tacaṃ passe,

Taṃ chetvā maṃsakādayo;

Gabbhevatthūni dīpena,

Yathā paññāpadīpiko.

21.

Jeguccho chaviyā kāyo,

Asubhova subhāyate;

Nicchavā tacamattena,

Kathaṃ subhāyate ayaṃ.

22.

Nhārubandho ṭṭhisaṅghāto, maṃsalohi ta limpito;

Chaviyāva vimoheti, tacacchanno imaṃ pajaṃ.

23.

Vaṇṇa saṇṭhāna toceva,

Gandho kāsā sayehica;

Jegucchā paṭikulyāca,

Kesānāma na mepiyā.

24.

Ekekaṃ manasīkatvā, naye nicceva mādinā;

Bhāvetabbā samārambha, yathāpaññāyate tathā.

25.

Pūritaṃ matthaluṅgassa, sīsaṭṭhipi jigucchitaṃ;

Mukha nāsakkhi kaṇṇādi, chiddā vachidda duddasaṃ.

26.

Pūti vāyu vicarita, kucchiṭṭhantāni lohitaṃ;

Pittaṃ semhañca papphāsaṃ, hadayaṃ yakanampi dhī.

27.

Anna pānaṃ manuññampi, kheḷa tinta madhopari;

Dantehi pisitaṃ svāna, vamathūva jigucchitaṃ.

28.

Yāvatāyu adhotevā, māsaye gilitaṃ ṭhitaṃ;

Kimikūla samākiṇṇe, tahimevā sitāsitaṃ.

29.

Etaṃ udariyaṃ nāma, tamhā pakkāsayaṃ gataṃ;

Dinaccaye karīsantaṃ, sā sayaṃ taṃdvayampi dhī.

30.

Pakāsetvā paveseti, annapānaṃ mahārahaṃ;

Paṭicchanno niharati, tameva nto ṭhitaṃ jano.

31.

Pavese taṃ parivato,

Nihareko raho lino;

Manuññaṃva pavīsante,

Nikkhamante jigucchitaṃ.

32.

Jeguccha paṭikulyāni, maṃsanhāru tacaṭṭhini;

Napiyāni na tuṭṭhāni, nevaitthī napūpiso.

33.

Hattha pāda mukhādīni,

Natthaññāni jigucchitā;

Tatthā kumārikā kaññā,

Mohena atthisaññitā.



我来将这些巴利文诗偈完整翻译成简体中文：
3
如理作意善思维，
不起违背诸妄想；
愿诸善士善观察，
我虽智慧甚微劣。
4
不随所欲而转变，
彼等终归坏灭法；
依此行相而运转，
此身实为可厌聚。
5
智慧反复善观察，
内心深入善思维；
无所执着如外物，
此即正观察之法。
6
肉覆骨架为其形，
心风推动而运行；
思维女相非正观，
不名身体随观法。
7
想见与心此三者，
颠倒妄想诸过失；
随顺彼等而运转，
为无明覆极深重。
8
希望颠倒诸过失，
此等名为诸颠倒；
所谓希望即渴爱，
渴爱即是其自性。
9
不净谓为清净想，
无常谓为常住想；
苦中妄计为乐想，
无我执着为我想。
10
想见与思维三者，
十二行相为其相；
邪见初道所断除，
余者余道得断尽。
11
渴爱执着为我所，
慢心执着为我是；
邪见执着为真我，
此三名为诸戏论。
12
戏论即是轮回因，
故得戏论之名称；
令众轮转生死中，
长久不得解脱道。
13
随顺戏论诸过失，
沉沦生死泥沼中；
长久遭受诸苦恼，
远离涅槃解脱道。
14
非我所非我非我，
不应与此起诤论；
若与此等起诤论，
远离涅槃解脱道。
15
颠倒戏论此二者，
皆应断除令远离；
如是观察此身体，
实为可厌秽物聚。
16
发毛爪齿诸身分，
皆为渴爱所对境；
是故欲观察此等，
常应远离诸渴爱。
17
执着仅在外皮肤，
渴爱缘取外境界；
是故世尊说皮肤，
不说外皮为对境。
18
此即皮肤之边际，
以此词句为遮止；
故不应取外皮相，
应如皮相善思维。
19
覆盖可厌骨肉等，
此等皆应智慧断；
是故名为皮肤者，
应以智慧善观察。
20
割开皮肤观其内，
割开见肉等诸物；
如灯照见胎中物，
智慧明灯亦如是。
21
皮覆身体极可厌，
不净妄见为清净；
若除皮肤仅肉体，
如何见为清净相。
22
筋束骨聚为其体，
涂以血肉为庄严；
唯以皮肤生迷惑，
覆盖令众起执着。
23
色相形状与触感，
香气所依诸处所；
可厌厌恶诸毛发，
于我非为可爱物。
24
一一谛察善思维，
引导常以如是法；
精进修习善观察，
随智所见如实知。
25
充满脑髓头骨中，
极为可厌难堪忍；
口鼻耳等诸孔穴，
遍身处处皆可见。
26
臭秽气息遍流行，
腹中血液诸脏腑；
胆痰肺脏并心脏，
肝脏一切皆可厌。
27
美味饮食虽可口，
涎液浸润其上时；
牙齿咀嚼如狗吐，
极为可厌难忍受。
28
乃至寿命所住时，
胃中所食皆停留；
虫蛆遍满其中间，
黑白杂色皆可见。
29
此即胃中所食物，
从彼流入熟藏中；
日暮终成粪秽物，
二种藏器皆可厌。
30
显露吞食美饮食，
隐秘排出其中物；
众生如是内所住，
可厌之物皆如是。
31
入时众人皆围观，
出时独处暗中行；
入时视为美好物，
出时极为可厌物。
32
可厌厌恶诸身分，
肉筋皮骨皆如是；
不可爱乐不喜悦，
非男非女一切同。
33
手足口等诸身分，
无不可厌难忍受；
少女童女诸身相，
愚痴妄执为骨相。;

34.

Paccekaṃ vinibhuttesa, kesa loma nakhādisu;

Natthikaññā kumārīvā, sampiṇḍitesu sā kuto.

35.

Ākāsoyeva kāyāṅkhyo,

Tacādi parivārito;

Tathāsīsaṃ mukhaṃhattho,

Pādoru kaṭiādayo.

36.

Thambhādīsviva gehoti,

Piṇḍite svesu sammuti;

Kāyoti itthiposoti,

Saṃmuḷho tāyarajjati.

37.

Santaṃ cinteyya nāsantaṃ, santaṃ cintayato sukhaṃ;

Asantaṃ anucintento, nānādukkhehi tappati.

38.

Javatyā vijjamāneva, nāvijjā vijjamānake;

Tasmātaṃnāmako moho, taṇhāpica tadanvitā.

39.

Puṃkāyovāthīkāyovā , malāsucijigucchito;

Tassamaṃ natthigārayhaṃ, yvāmalampi malaṃkare.

40.

Natthi kāyasamoverī,

Mahānatthakaro cīraṃ;

Natthi kāyasamo vañco,

Asubhova subhāyate.

41.

Thīpuṃ saparakāyoti, passatipi napassati;

Jeguccha paṭikulyoti, sammā passati passati.

42.

Subhosubhoti maññantā,

Dhīti dhīti jinerite;

Lokālokā nadhīyesaṃ,

Bhavā bhavā vacārino.

43.

Bhiyyobhiyyova rāgaggi,

Subhosubhotipassato;

Mandomandova soaggi,

Dhīvadhīvavipassato.

44.

Bahussutopi bālova, asubhe subhamaññako;

Asubhoti vipassanto, appassutopipaṇḍito.

45.

Yoca sippāni jāneyya, satāni sahassānipi;

Kāyekajānanaṃ seyyo, yañce añña vijānaṃnaṃ.

46.

Kāyamekampi naññāmi, buddhāladdhanayo api;

Sutāca paṇḍitātyamhā, yuttoyevā tilajjituṃ.

47.

Subhatoyeva maññāmi, evaṃ jigucchitampinaṃ;

Mañca ñe paṇḍito tyāhu, alamevātilajjituṃ.

48.

Kāye asubhasaññaṃyo, nalabhāmi kadācipi;

Suladdha sugato vādo, svārahovātilajjituṃ.

49.

Kāyena saṃsarantopi, tadākāraṃ yathātathaṃ;

Bhavebhave ajānanto, mamāyitvāva taṃ cajiṃ.

50.

Kāyena saṃsarantopi, naññā kāya jiguccataṃ;

Niccupādā mamāyanto, piyāyitvāva taṃ cajiṃ.

51.

Kubhāraṃ sārasaññāya, piyāyitvāva hiṃsakaṃ;

Anantadukkha māpādiṃ, vipallāso bhavebhave.

52.

Mahājānīya pattoti, saṃvejetvā sakaṃmanaṃ;

Dirokata jinovādo, anivattita vīriyo.

53.

Adiṭṭhapubba metassa, tathākāraṃva passatu;

Kicca mañña mupekkhāya, saṃsāra bhaya bhīruko.

54.

Yañhikiccaṃ apaviṭṭhaṃ, akiccaṃ pana kayirā;

Unnaḷānaṃ pamattānaṃ, tesaṃ vaḍḍhanti āsavā.

55.

Yesañca susamāraddhā, niccaṃ kāyagatā sati;

Akiccaṃ te nasevanti, kicce sātata kārino;

Satānaṃ sampajānānaṃ, atthaṃ gacchanti āsavāti.

56.

Thomentā soṇṇaṃ kāyora,

Mukhakkhi tyādinā imaṃ;

Ratte muṭṭhe karontete,

Aññejane sayaṃviya.

57.

Kāyasobhya pakāsetā,

Vācā ve māradesanā;

Tadasobhya pakāsetā,

Vācā sammuddha desanā.

58.

Asubhoti jinuddiṭṭhaṃ, kāyaṃ subhoti gāhino;

Saṃmuḷhāte na muccanti, bhavā buddha virodhino.

59.

Asubhoti jinuddiṭṭhaṃ, kāyaṃ tatheva gāhino;

Paṇḍitā teva muccanti, bhavā buddhamatānugā.

60.

Sodhentelaṅkaronteva , malāsavantikāyato;

Alaṃ kāyavisodhena, bālova taṃ garuṃ karo.

61.

Gopenteva arogāya,

Kāyo rogenasaṃvase;

Gāyaguttaṃ mudhāyeva,

Cittaguttaṃva sātthakaṃ.

62.

Candanādi vilittopi,

Muttomaṇi vibhūsito;

Taṃsabhāvova sokāyo,

Vissavanto tatotato.

63.

Patiteca apatite,

Viseso natthi kiñcipi;

Kāyo cemanuñño tamhā,

Patitopi tathāsiyā.

64.

Kāyo manussajātīnaṃ, tiracchāna ttabhāvato;

Jegucchita tarohoti, dubbisodhoca dubbharo.



我来为您完整翻译这段巴利文：
34
分别观察时，发毛指甲等，
无有少女相，聚集更何况。
35
身体似虚空，
为皮等所覆；
如是头面手，
脚腿与腰等。
36
如柱等成屋，
聚合成假名；
身体与男女，
迷者生执著。
37
当思所存在，不思不存在，思维存在得安乐；
若思不存在，将为种种苦所逼。
38
无明实存在，如同实有境；
是故名为痴，贪爱亦随之。
39
或为男子身，或为女子身，不净可厌恶；
无有胜此咎，以秽饰其秽。
40
无敌如此身，
长久造大祸；
无诳如此身，
不净现为净。
41
男女他人身，见而实不见；
厌恶不净相，正见乃真见。
42
净不净思惟，
智者智者说；
世间非智者，
轮回中流转。
43
见净不净者，
贪火渐炽盛；
观慧渐增者，
烦恼渐微弱。
44
多闻若愚者，不净见为净；
观察不净者，虽少闻智慧。
45
纵使通晓千百技艺，
不如如实知一身体。
46
虽得佛法教，不知此一身；
被称为智者，实应深惭愧。
47
如是可厌身，我仍视为净；
他人称我智，应当深惭愧。
48
于身不净想，从未能获得；
善逝教已得，应当深惭愧。
49
轮回于诸身，如实知其相；
生生不了知，执著而舍离。
50
轮回于诸身，不知身可厌；
常起我所执，爱著而舍离。
51
重担视为宝，爱著此害己；
颠倒诸生中，无尽苦随生。
52
已达大智慧，警醒自心意；
佛陀教昭示，精进不退转。
53
往昔未见此，如今当观察；
舍弃余事务，怖畏轮回苦。
54
应做未完成，不应反去做；
傲慢放逸者，烦恼渐增长。
55
若能善精进，常念身念处；
不行非所应，常行应行事；
具念正知者，烦恼渐息灭。
56
赞叹金色身，
容颜眼等相；
如同他人受，
迷惑所欺诳。
57
宣说身端严，
此乃魔所说；
宣说身不净，
此是佛所说。
58
佛说身不净，执著身为净；
迷惑不解脱，违逆佛教者。
59
佛说身不净，如实知见者；
智者得解脱，随顺佛教者。
60
净饰装扮身，不净仍流溢；
徒劳身清净，愚者重其过。
61
守护为无病，
身与病同居；
护身徒无益，
护心方有益。
62
纵涂旃檀香，
宝珠作装饰；
此身本性然，
处处皆流秽。
63
堕落未堕落，
二者无差别；
此身不可意，
堕落亦如是。
64
人类之身躯，较诸畜生身，
更为可厌恶，难净且难养。

65.

Yathājātena kāyena, sakkā viharituṃ naca;

Paccahaṃ sodhanīyoca, dhovana majjanādibhi.

66.

Rattaṃ pātuṃ chaviṃ chetvā, sakkā ḍaṃsādayopinaṃ;

Chetvā maṃsa ṭṭhikādīni, dhīro nālambituṃ kathaṃ.

67.

Lagganti chavimatte ye, makkhikā sedapā yathā;

Thīpuṃ mukhādi saññāya, te pamuḷhā mahātapā.

68.

Cārī agocare kāme, laggālepe kapīriva;

Bahūhi pīḷitā rīhi, maranti atidukkhino.

69.

Rāgāriṃ dujjayaṃ jeyyuṃ, jayabhummāsubhe carā;

Sītānissita laṭukī, senakaṃva mahabbalaṃ.

70.

Kāyadhi ggocaro veso,

Jayabhūbuddha duttiyā;

Ettheva gocarā hontu,

Mābho kāme jayatthikā.

71.

Kāyā subhaṃ vipassantu, dibba kkhināpya passiyaṃ;

Āyatiṃ maggalābhāya, taṃ dassanaṃ bhavissati.

72.

Dhīcakkhunāva dhikkāyaṃ, passe na maṃsacakkhunā;

Ummilitvāva dhīcakkhuṃ, vivekaṭṭho udikkhatu.

73.

Pañcaṅgāni yathā kummo, cakkhādīni nigūhaye;

Verī labhatu mokāsaṃ, pañcadvārā arakkhitā.

74.

Cakkhurūpena saṃvāsā, rāgaputtaṃ vijāyati;

Mahānatthakaro soca, saṃvāsaṃ tena vāraye.

75.

Rūpādīsusañjantīti, sattā itthyādi saññāya;

Natveva khandhasaññāya, taṃsaññihi virāgino.

76.

Sakāyeparakāyeca ,

Āsaṃ chindeyya paṇḍito;

Āsaṃ chetvā sukhaṃseti,

Āsāya dukkhitā pajā.

77.

Dassane savane kāya,

Saṃsagge methunepica;

Nirāso sukhito hoti,

Anirāsotidukkhito.

78.

Bahīva sodhitaṃ yassa, na vanto jeguccha puñjakaṃ;

Taṃkāyaṃ asutaṃjāna, tanurāgo siyāttani.

79.

Kāyevirāga micchanto, nupasseyya tadantaraṃ;

Antodassī atappanto, labhe saṃsāramocanaṃ.

80.

Sattā sattā bahiṭṭhevā, sāraṃsāraṃ mamāyino;

Santosanto vipassanto, navānavāyatiṃbhave.

81.

Alaṃ alaṃ katvā kāyaṃ, malāmalāsavantito;

Sobhaṃ sobhaṃ naye ṭhānaṃ, manaṃ manaṃ pyalaṃ kataṃ.

82.

Saṃsaggajātassa bhavanti snehā,

Snehānvayaṃ dukkha midaṃ pahoti;

Ādinavaṃ snehajaṃpekkha māno,

Eko carekhagga visāṇa kappo.

83.

Khiṭṭā rati hoti sahāya majjhe,

Puttesuca vipulaṃ hoti pemaṃ;

Piyavippayogaṃ vijigucchamāno,

Eko care khaggavisāṇa kappo.

84.

Vaṃso visāloyathā visatto,

Puttesu dāresuca yāapekkhā;

Vaṃsakaḷirova asajjamāno,

Eko care khaggavisāṇa kappo.

85.

Kāmaṃ kāmaya mānassa, tassacetaṃ samijjhati;

Addhā pītimano hoti, macco laddhā yadicchati.

86.

Tassace kāmayānassa, chandajātassa jantuno;

Tekāmā parihāyanti, sallaviddhova ruppati.

87.

Yokāme parivajjeti, sappasseva padā siro;

Somaṃ visattikaṃ loke, sato samativattati.

88.

Khettaṃ vatthuṃ taḷākaṃvā, gavassaṃ dāsaporisaṃ;

Thiyo bandhū puthukāme, yonaro anugijjhati.

89.

Abalā naṃ balīyanti, maddantenaṃ parissayā;

Tatonaṃ dukkhamanveti, nāvaṃ bhinna mivodakaṃ.

90.

Tasmājantu sadāsato, kāmāni parivajjaye;

Te pahāya tare oghaṃ, nāvaṃ sitvāva pāragū.

91.

Kāmato jāyate soko,

Kāmato jāyate bhayaṃ;

Kāmato vippamuttassa,

Natthi soko kuto bhayaṃ.

92.

Subhānupassiṃ viharantaṃ, indriyesu asaṃvutaṃ;

Bhojanamhi amattaññuṃ, kusitaṃ hīna vīriyaṃ;

Taṃve pasahati māro, vāto rukkhaṃva dubbalaṃ.



我来为您完整翻译这段巴利文：
65
与生俱来身，不可独存活；
须日日清洁，沐浴涂擦等。
66
蚊虫能咬破，皮肤饮其血；
智者如何能，依止肉骨等。
67
如蝇贪汗液，执著皮表面；
迷于男女相，大修行者失。
68
如猿着粘胶，贪欲非境界；
为多敌所逼，极苦而死亡。
69
欲贼难降服，胜境修不净；
如鹧鸪依寒，胜大力鹰王。
70
身是智行境，
胜地佛为伴；
当住此境界，
莫求欲胜利。
71
观身不净相，天眼亦难见；
为得未来道，此见当成就。
72
以慧眼观身，非以肉眼见；
开启智慧眼，远离而观察。
73
如龟藏五支，收摄诸根门；
若不护五门，敌将得其便。
74
眼与色相会，生出贪欲子；
此子造大祸，应防止相会。
75
于色等诸境，起男女等想；
不起蕴想者，彼想得离欲。
76
于自身他身，
智者断希望；
断望得安乐，
有望众生苦。
77
于见闻身触，
及淫欲事中；
无望得安乐，
有望极忧苦。
78
徒净外表者，不吐厌秽聚；
当知此身秽，减少自贪欲。
79
欲离身贪者，当观其体内；
内观不放逸，得脱轮回缚。
80
众生执外相，执著种种实；
圣者常观察，不再有后生。
81
装饰此身体，不净仍流溢；
庄严趣向处，意念亦装饰。
82
因交往生起诸贪爱，
随贪爱而生此痛苦；
观察贪爱之过患，
独行如犀牛一角。
83
欢乐在众伴侣中，
于子女生广大爱；
厌离爱别离之苦，
独行如犀牛一角。
84
如竹林枝叶纷乱，
对妻儿生诸系缚；
如竹笋不受束缚，
独行如犀牛一角。
85
欲求诸欲者，若得其所愿；
必定心欢喜，得其所欲故。
86
若彼求欲者，生起贪欲心；
诸欲皆衰退，如中箭受苦。
87
谁能远离欲，如足避蛇头；
正念能超越，世间诸贪著。
88
田地及池塘，牛马奴仆众；
妻眷诸欲乐，人人皆贪恋。
89
无力为力胜，众难来压迫；
痛苦随之来，如破船进水。
90
是故常正念，应当远离欲；
舍欲度暴流，如渡者弃船。
91
从欲生忧愁，
从欲生恐怖；
解脱于诸欲，
无忧何恐怖。
92
住于净想者，诸根不防护；
饮食不知量，懈怠少精进；
魔罗胜彼人，如风倒弱树。

93.

Asubhānupassiṃ viharantaṃ, indriyesu susaṃvutaṃ;

Bhojanamhica mattaññuṃ, saddhaṃ āraddha vīriyaṃ;

Taṃve nappasahati māro, vāto selaṃva pabbataṃ.

94.

Yathā agāraṃ ducchannaṃ, vuṭṭhi samati vijjhati;

Evaṃ abhāvitaṃ cittaṃ, rāgo samativijjhati.

95.

Tadevaṃ paccavekkhanti, ye te rāgaggidubbalā;

Patiṭṭhaṃ sāsane laddhā, nukkaṇṭhā nalasā ratā.

96.

Buddhāvādaṃ labhitvāpi, nāhaṃsakkā navomhiti;

Dosaṃ taṇhaṃ anāsento, paripakko kadābhave;

Puññakammaṃ akaronto, paravajjaṃ akhamanto.

97.

Kāya saṅkhārikā taṇhā, nīcānīcakarāca sā;

Cittasaṅkhārikā saddhā, uccā uccakarāca sā.

98.

Dassanīye ratā taṇhā, saddhāsvācārabhattikā;

Vikiṇṇacārikā taṇhā, saddhā visadacārinī.

99.

Manokilesikā taṇhā, sānugānanta dukkhadā;

Cittappasādikā saddhā, attānuga sukhāvahā.

100.

Taṇhā saddhāna miccevaṃ, visesaṃ jāna tatvato;

Ñatvā taṇhaṃ vināseyya, saddhaṃbhāveyya cetasi.

101.

Ucchukaṃ yantapattampi, sañcuṇṇitampi candanaṃ;

Madhuraṃva sugandhaṃva, mettiva hiṃsitopi saṃ.

102.

Attacchedampi vāseti, sugandheniva candanaṃ;

Santo mettāsugandhena, attahiṃsampi vāsaye.

103.

Kadācipi na duggandhi, sukkhaṃ cuṇṇampi candanaṃ;

Tatheva dukkhapattopi, na santo pāpakārako.

104.

Khame vajjaṃ kareyyatthaṃ, buddhakhanti manussaraṃ;

Mettātintena verīpi, nupanāho siyattani.

105.

Nagacchati ta makkoso, mamevā natthakārako;

Iti ñatvāva sappañño, neva kkoseyya kiñcanaṃ.

106.

Akkoso maṃ naāgacche,

Tassevā natthakārako;

Iti ñatvā titikkheyya,

Na paccakkosanaṃ kare.

107.

Akkosaka nayaṃ gaṇhi,

Paccakkoso na so varo;

Budho taṃ nānugāheyya,

Mā sova pāpiyo bhave.

108.

Taṇhāvijjāca mūlādve, saṃsāravisapādape;

Sabbhatti saddhammassutaṃ, dveyeva madhurā phalā.

109.

Sodhe citta mupakkamma, suddhaṃ upakkamena taṃ;

Vahe sukhaṃ asaṅkheyyaṃ, dukkhaṃ asodhitaṃ mali.

110.

Sodhitaṃ sugatiṃneti, duggatiṃva asodhitaṃ;

Cittaṃ sodhetu mālimpe, rāgadosa malehi taṃ.

111.

Dosejā nāsitā yena,

Sāsanevatthi sonayo;

Natthaññattha tamādāya,

Budho nāsetu taṃdvayaṃ.



我来为您完整翻译这段巴利文：
93
住于不净想，诸根善防护；
饮食知节量，信心勤精进；
魔罗不胜彼，如风吹岩山。
94
如覆盖不善，雨水渗透屋；
如是未修心，贪欲得渗入。
95
如是常思惟，贪火已衰弱；
得立于教法，无倦乐精进。
96
虽得佛教法，不言我新学；
不除贪与嗔，何时得成熟；
不修诸福业，不忍他人过。
97
身行生贪欲，使人趣下劣；
心行生信心，令人向高处。
98
贪爱乐可见，信乐善行敬；
贪欲行散乱，信心行清净。
99
贪欲污染心，随逐无尽苦；
信心令心净，随顺生安乐。
100
贪欲与信心，如实知差别；
知已灭贪欲，心中修信心。
101
甘蔗入压榨，旃檀磨成粉；
仍甜仍芳香，慈心遭害同。
102
如栴檀香气，能熏自砍伤；
圣者慈心香，熏染害己者。
103
旃檀虽干粉，永远不恶臭；
圣者遭困厄，亦不行恶事。
104
忍恕过修善，忆念佛忍辱；
慈心浸润故，于敌不怀恨。
105
辱骂不及我，徒自造恶业；
智者知此理，不应辱骂人。
106
辱骂不及我，
徒自造恶业；
知已应忍耐，
不作反辱骂。
107
勿取辱骂者，
反骂非殊胜；
智者不随之，
莫成更恶者。
108
贪欲无明根，轮回毒树生；
善法正法闻，二者甘美果。
109
精勤净此心，以勤得清净；
无量乐随生，垢心生诸苦。
110
净心趣善道，不净趣恶道；
应净垢秽心，除贪嗔污染。
111
嗔恨已除者，
教中有此法；
他处无此法，
智者除二者。

112.

Ranakunavāsi katāvāse, daguṃcetī puratthime;

Vasatā aggadhammena, therena racito ayanti.

112
住于东方达贡寺（位于拉纳库纳瓦），
长老依最上法，造此偈颂竟。


